Prežiješ tam aspoň 60 sekúnd? Slovenský vedec rozobral mimozemský život na exoplenétach

Keď sa povie „planéta“, mnoho ľudí si predstaví, napríklad, Mars. Suchý, červený svet, ktorý je síce nehostinný, ale aspoň nie úplne nepriateľský. No náš sused je v porovnaní s niektorými planétami vo vesmíre len prechádzka ružovou záhradou.

Za posledné desaťročia sme vďaka teleskopom ako Kepler, Hubble, TESS či najnovšie James Webb Space Telescope (JWST) objavili alebo podrobne opísali tisícky exoplanét – planét okolo iných hviezd. Medzi nimi nájdeš aj také, ktoré prepisujú naše chápanie fyziky, extrémov a samotného významu slova „planéta“.

Na niektorých prší roztavené sklo. Niektoré majú povrchovú teplotu vyššiu ako naše Slnko. Sú planéty, ktoré požiera vlastná hviezda, a také, ktoré sa túlajú vesmírom bez slnka, bez tepla, prakticky bez šance na život. A predsa existujú. Niektoré sa pekelne horúce s hustou atmosférou, iné ako hypotetický raj ukrytý pod oblakmi vodíka. K čomu ale takéto planéty vôbec slúžia?

Vesmír a jeho planéty sú omnoho pestrejšie, než sme si kedy mysleli. Exoplanéty nás učia, že naša slnečná sústava je zrejme výnimočná, ale pri ich veľkom počte v našej Galaxii sa isto skôr či neskôr nájde aj dvojička Zeme,“ hovorí astronóm Peter Vereš, s ktorým sme sa rozprávali o najextrémnejších doposiaľ objavených planétach vo vesmíre, ale aj to, či by si na nej dokázal existovať a čo by si musel urobiť preto, aby sme tam prežili aspoň minútu.

Dokážeš prežiť na jednej z týchto planét? To čoskoro zistíš

Predstav si, že si astronaut. Po rokoch výcviku, nespočetných simuláciách a chvíli ticha v orbite, vystúpiš z modulu na neznámom svete. Nebo má neprirodzene modrý odtieň. Prší. Ale nie voda. Padajú ostré častice roztaveného skla. A vietor, ak to vôbec možno nazvať vetrom, ťa zasiahne rýchlosťou 8 000 km/h. Nestihneš ani žmurknúť.

Znie to ako zlý sen? Nie, je to realita jednej z mnohých exoplanét, ktoré už dnes poznáme a prezradíme ti o nich šokujúce fakty. Planéty, ktoré vzdorujú všetkému, čo považujeme za možné.

Tieto planéty sú ako temné zrkadlá. Čím viac ich spoznávame, tým lepšie chápeme, čo všetko je vo vesmíre možné. A čo všetko by muselo byť inak, aby život ako my vôbec vznikol.

Planéta, ktorú požiera jej vlastné Slnko | WASP-12b

Vitaj na WASP-12b, jednej z najextrémnejších planét v galaxii, kde sa odohráva vesmírna tragédia v priamom prenose. Táto planéta je tak blízko svojej hviezde, že ju hviezda doslova žerie, ťahá jej atmosféru preč ako pavučinu do plameňa.

Ide o horúceho Jupitera, plynného obra, ktorý obieha svoju materskú hviezdu raz za len 26 hodín. Kvôli gravitačným silám je extrémne zdeformovaný: nie je guľatý, ale „vajcovitý“.

„Pozorujeme, že planéta má tvar elipsoidu, a to kvôli silnému slapovému pôsobeniu hviezdy,“ vysvetľuje Peter Vereš. „Atmosféra planéty je navyše doslova strhávaná smerom k hviezde.“

Vedci dokonca odhadujú, že planéta stratí celú svoju hmotu do niekoľkých miliónov rokov, čo je kozmicky vzaté len okamih.

NASA

Ako dlho by si tam prežil?

Ak by si sa teleportoval na WASP-12b, prežil by si asi toľko ako snehová guľa v sopke. Presnejšie povedané:

• Atmosféra planéty má teplotu cez 2200 °C.

• Pôsobenie žiarenia od materskej hviezdy je také silné, že by si okamžite oslepol a zhorel súčasne.

• Ani najodolnejšie materiály by nevydržali dlho, materiály v tvojom výstroji by sa odparili v dôsledku kombinácie žiarenia, tepla a dynamických síl.

„Prežiť tu bez ochrany je vylúčené. Kombinácia intenzívneho UV žiarenia, blízkosti hviezdy a slapových síl by rozobrala každý známy objekt,“ dopĺňa Vereš.

WASP-12b je vesmírna tragédia v reálnom čase. Planéta, ktorá kedysi mohla byť majestátna, dnes stráca vlastné telo – odfukuje ho do neznáma.

Ak by si sa chcel pozrieť na jej povrch, zistil by si, že žiadny neexistuje. Len horúca plynná guľa, neustále trhaná a pohlcovaná.

Znie to smutne? Možno. Ale zároveň je to dokonalý príklad toho, ako nepredstaviteľne rôznorodý vie byť vesmír.

Mohol by tam existovať život, ale nie zložitý| K2-18b

K2-18b je na prvý pohľad relatívne pokojná planéta. Nachádza sa v „obývateľnej zóne“ svojej hviezdy, červeného trpaslíka K2-18, a to len 120 svetelných rokov od Zeme. Je to super-Zem, alebo podľa niektorých klasifikácií už mini-Neptún, ktorý by mohol mať oceány kvapalnej vody pod hustou atmosférou.

Ale potom prídu detaily: planéta je 2,6-krát väčšia než Zem a má takmer 9-krát väčšiu hmotnosť. Povrchový tlak a chemické zloženie atmosféry sú tak odlišné od Zeme, že ak by si sa tam teleportoval, zomrieš síce nie okamžite, ale rozhodne zaujímavo.

„K2-18b nás zaujala hlavne kvôli prítomnosti vody v atmosfére,“ vysvetľuje Peter Vereš. „Neskôr sa zistilo, že planéta má hustú vodíkovú obálku – čo znamená, že podmienky na povrchu nemusia byť veľmi priaznivé pre život, aký poznáme.“

Ako dlho by si tam prežil?

Tu sa smrť nespustí spálením. Tu sa rozbieha pomaly, ale isto:

Čítaj viac z kategórie: Novinky