V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Digitálne technológie, umelá inteligencia a neustála dostupnosť cez obrazovky sa čoraz častejšie podpisujú pod psychickú nepohodu zamestnancov. Podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR až 63 % Slovákov pociťuje stres z každodenného používania digitálnych nástrojov pri práci. Najviac sú ohrození manažéri – až 20 % z nich trpí úzkosťou, čo je najvyšší podiel spomedzi všetkých profesií.

Títo pracovníci zároveň častejšie zažívajú konflikt medzi pracovným a súkromným životom. Stres sa však netýka len vrcholového manažmentu. Naopak, preniká do všetkých pozícií a vrstiev zamestnancov. Rýchlo sa meniace technologické prostredie, neustála potreba byť dostupný a vysoké nároky na výkon spojené s digitalizáciou výrazne ovplyvnili pracovný trh i prístup k otázkam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Riziká digitalizácie a nové druhy psychickej záťaže

„Na jednej strane tieto technológie prinášajú veľké možnosti, napríklad pri znížení fyzickej námahy alebo ochrane pred nebezpečným pracovným prostredím, no zároveň predstavujú nové, často nepreskúmané riziká,“ vysvetľuje generálna riaditeľka Národného inšpektorátu práce Alena Zvarová Bašistová.

Stres, úzkosť a depresia sa stali druhým najčastejším zdravotným problémom medzi zamestnancami v Európe. Práve technológie a práca s umelou inteligenciou sa dnes radia medzi hlavné spúšťače psychického preťaženia. Navyše sa k nim pridáva aj starý známy problém – dlhodobé sedenie. Tento faktor ostáva podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci jedným z najväčších rizík.

Freepik

Niektoré firmy sa snažia situáciu riešiť preventívne. Podľa KOZ až 42 % podnikov už ponúka svojim zamestnancom odbornú prípravu v oblasti digitálnych technológií, aby znížili stres spôsobený neznalosťou nových nástrojov. No aj tak podniky vnímajú ako rizikové faktory najmä zvýšenú intenzitu práce (34 %), informačné preťaženie (32 %) a stieranie hraníc medzi pracovným a súkromným životom (27 %).

Stres ako tichý zabijak

Odborári varujú, že stres na pracoviskách sa stal v Európe epidémiou. Ročne naň zomrie približne 10-tisíc ľudí. Psychosociálne riziká tak predstavujú pre zamestnancov väčšiu hrozbu ako fyzické nehody. Najviac trpia ženy – dlhé pracovné časy, neistota zamestnania či šikanovanie zanechávajú vážne stopy na ich duševnom zdraví. Vyšší výskyt úmrtí spojených so stresom je zaznamenaný najmä v krajinách strednej, východnej a juhovýchodnej Európy.

V tejto súvislosti rastie dôležitosť osvety, kvalitného školenia a podpory duševného zdravia na pracovisku. Bez systémových zmien a prevencie by sa mohla táto „tichá epidémia“ len prehlbovať.