V 80. a 90. rokoch bol jedným z najväčších ekologických strašiakov kyslý dážď. Išlo o toxické zrážky plné síry a dusíka, ktoré ničili lesy, zabíjali ryby a rozleptávali dokonca aj budovy. Vďaka prísnym reguláciám a legislatíve sa podarilo emisie týchto látok výrazne znížiť, no dnes čelíme novému problému, ktorý je ešte zákernejší a zatiaľ bez jednoduchého riešenia. Na tému upozornil portál BGR.

Z oblohy padajú plastové fľaše

Vedci zistili, že dážď po celom svete je kontaminovaný mikroplastmi – drobnými plastovými časticami, ktoré sa šíria atmosférou a padajú späť na zem spolu s dažďom. A aby toho nebolo málo, mnohé z týchto plastových zrážok môžu obsahovať aj tzv. večné chemikálie – PFAS, ktoré sú známe svojou extrémnou odolnosťou voči rozkladu.

Znečistenie plastmi sme dlho považovali za problém oceánov a skládok. Dnes však vieme, že mikroplasty sú všade – od mestských ulíc až po odľahlé oblasti ako je Antarktída. Napríklad štúdia z roku 2020 ukázala, že do národných parkov a divočiny v západnej časti USA každoročne spadne viac ako 1 000 ton plastových častíc. To je množstvo, ktoré zodpovedá približne 300 miliónom plastových fliaš, ktoré doslova prší z oblohy.

A to je len začiatok. Novšie výskumy z roku 2023 ukazujú, že plastový dážď je ešte vážnejší problém, než sme si mysleli. Najväčším zdrojom mikroplastov v ovzduší sú podľa vedcov cesty a diaľnice. Pri jazde áut totiž dochádza k mechanickému rozdrveniu plastového odpadu, častíc z pneumatík a syntetických vlákien, ktoré sa následne dostávajú do vzduchu a neskôr skončia v daždi. Prispievajú však aj oceány – pri vlnobití sa drobné plastové častice dostávajú do atmosféry a kolobeh pokračuje.

mikroplasty
Freepik

Nielen mikroplasty

Súčasne s mikroplastami sa vo vzorkách dažďovej vody na celom svete objavujú aj PFAS – chemikálie, ktoré sa používajú v panviciach s nepriľnavým povrchom, vodeodolnom oblečení či obaloch potravín. Tieto látky sa takmer nerozkladajú a odborníci ich právom nazývajú večné chemikálie. Kým vo vode sa už vyvíjajú technológie na ich odstránenie, z atmosféry ich zatiaľ nevieme efektívne eliminovať.

Výskumy ukazujú, že hladiny PFAS v dažďovej vode v USA, Švédsku, Číne či Antarktíde často presahujú bezpečné limity pre pitnú vodu. Na rozdiel od kyslého dažďa tu nestačí len prijať emisné normy – plastový dážď už prenikol do našej klímy a jeho zastavenie vyzerá zatiaľ ako nemožná misia.

Aj keď tento problém nezastavíme zo dňa na deň, existujú aspoň drobné kroky, ktoré môžeme podniknúť. Odporúča sa nepiť dažďovú vodu bez dôkladného prečistenia a celkovo obmedziť spotrebu plastov v bežnom živote. Nie je to riešenie, ktoré by zvrátilo situáciu, ale je to krok správnym smerom.

Vedci stále skúmajú, ako hlboko prenikli mikroplasty do našich životov – najnovšie zistenia dokonca potvrdili prítomnosť mikroplastov v ľudskom mozgu.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP