Keď v roku 79 nášho letopočtu vybuchla sopka Vezuv, osud miest Pompeje a Herculaneum bol spečatený. Ich obyvatelia zahynuli v neznesiteľnom žiare a ich telá boli pochované pod vrstvami horúceho popola a sopečných plynov.

Po stáročia fascinujú vedcov archeologické nálezy z tejto katastrofy, no len máločo vyvolalo taký úžas ako objav lebky muža, ktorého mozog sa podľa všetkého premenil na sklo. Na prípad poukázal portál Futurism.

Mal sa vypariť

Prípad 20-ročného muža, ktorého pozostatky boli objavené v Herculaneu, zaujal vedcov už v roku 2020. Pri jeho lebke našli zvláštnu sklovitú hmotu, ktorá vyvolala množstvo otázok. Predpokladalo sa, že počas erupcie dosiahli teploty v meste až  480 °C, čo je dostatočné na to, aby sa ľudské telo v podstate vyparilo. Avšak mozgové tkanivo sa za normálnych podmienok pri takýchto teplotách mení skôr na tekutú hmotu, nie na sklo.

Tento unikátny fenomén bol znovu skúmaný v novej štúdii výskumníkov z univerzity Roma Tre, ktorá priniesla presvedčivé dôkazy o tom, že sklovité fragmenty v lebke skutočne pochádzajú z ľudského mozgového tkaniva. Vedci dospeli k záveru, že ide o mimoriadne vzácny proces, pri ktorom sa organická hmota transformovala na sklo pri extrémnych teplotách – niečo, čo doteraz nebolo zdokumentované u žiadneho človeka ani zvieraťa.

Lordwigg/Wikimedia Commons

Neuveriteľné faktory

Podľa tejto teórie bol mladík v okamihu smrti v posteli, keď ho zasiahla smrtonosná vlna superhorúceho popola a plynov. Extrémne teplo okamžite zohrialo jeho lebku na teplotu potrebnú na sklovatenie mozgového tkaniva, pričom väčšina z neho sa zničila. Avšak niektoré fragmenty prežili vďaka špecifickej polohe jeho tela a rýchlemu ochladeniu vzduchu. Keď sa teplota v oblasti opäť prudko znížila, jeden z kúskov mozgu stuhol do pevnej masy.

Následne boli jeho telesné pozostatky zakryté ďalšími vrstvami popola a hornín, ktoré v Herculaneu dosahovali o niečo nižšie teploty než v Pompejach. Práve to umožnilo zachovanie skleneného mozgu až do dnešných dní.

Čítajte viac z kategórie: Novinky