Vedci odhalili v slnečnej sústave záhadnú štruktúru, jej monštruózna veľkosť ich nechala bez slov

Tak ako všetko, tak aj slnečná sústava má svoje hranice. Tie sú však podľa nového výskumu publikovaného na predtlačovom serveri arXiv oveľa tajomnejšie, než by sme si mohli myslieť. Jednou z najzáhadnejších oblastí je Oortov mrak, čo je v podstate obrovské pole ľadových telies, ktoré sa rozprestiera až do vzdialenosti 100 000 astronomických jednotiek (AU) od Slnka.

Napriek desaťročiam výskumu o jeho presnej štruktúre vieme len veľmi málo. Nová štúdia, využívajúca pokročilé počítačové simulácie, však priniesla nečakané odhalenie. Vnútorná časť Oortovho mraku nesie špirálovú štruktúru, ktorú formujú gravitačné vplyvy Mliečnej dráhy. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

NASA/ESA and A. Feild /Space Telescope Science Institute)

Počítačové simulácie odhalili skrytú špirálovitú štruktúru

Vedci pod vedením astronóma Davida Nesvorného z Southwest Research Institute zistili, že galaktické prílivové sily spôsobujú vznik špirálovitej štruktúry dlhej približne 15 000 AU. Táto špirála nie je len dočasným javom. Podľa simulácií pretrváva už miliardy rokov a stále si zachováva svoju stabilitu.

Pre upresnenie, vnútorná časť Oortovho mračna sa nachádza vo vzdialenosti 1 000 až 10 000 AU od Slnka a podľa predchádzajúcich modelov bola považovaná za toroidnú štruktúru. Táto časť Oortovho oblaku je stabilnejšia než jeho vonkajšia oblasť, ktorá je náchylnejšia na gravitačné poruchy spôsobené blízkymi hviezdami.

Tím vedcov využil superpočítač NASA Pleiades na simuláciu 4,6 miliardy rokov vývoja Oortovho mračna. Výsledky ukázali, že vnútorná časť Oortovho mračna nie je rovnomerný disk, ale má tvar dvoch špirálových ramien, ktoré sa podobajú na štruktúru Mliečnej dráhy. Špirála je pritom naklonená o 30 stupňov voči rovine ekliptiky slnečnej sústavy.

Uvedené zistenie je významné nielen pre pochopenie štruktúry Oortovho mračna, ale aj pre celkové poznanie dynamiky slnečnej sústavy. Zaujímavé je, že táto špirála vznikla už v raných fázach vývoja slnečnej sústavy, pravdepodobne v prvých stovkách miliónov rokov jej existencie.

Nesvorný et al., arXiv, 2025

Môžeme túto špirálu niekedy priamo pozorovať?

Pravdou však zostáva, že získať priamy a nepopierateľný dôkaz o existencii zmieňovanej špirálovej štruktúry bude veľmi náročné. Oortove mračno je totiž príliš vzdialené a jeho objekty sú príliš malé a tmavé na to, aby ich súčasné teleskopy dokázali priamo pozorovať. Napriek tomu sa zistenia vedcov zhodujú s predchádzajúcimi štúdiami a ponúkajú nové pohľady na dynamiku tejto vzdialenej oblasti slnečnej sústavy.

Preskúmanie Oortovho mračna je kľúčom k pochopeniu histórie slnečnej sústavy a gravitačných vplyvov, ktoré formovali jej vývoj. Aj keď je jeho priame pozorovanie momentálne takmer nemožné, budúce technologické pokroky by mohli otvoriť dvere k lepšiemu pochopeniu tejto fascinujúcej oblasti vesmíru.

Čítajte viac z kategórie: Novinky