Migrácie vtákov sú bežným fenoménom. Vedci sa však stále len snažia porozumieť tomu ako a prečo netopiere prekonávajú obrovské vzdialenosti. Niektoré druhy netopierov, napríklad raniak hrdzavý, podnikajú na jar a na jeseň migračné cesty, ktoré môžu dosiahnuť tisíce kilometrov.

Donedávna však bolo málo informácií o tom ako si tieto malé cicavce poradia s takou náročnou úlohou. Výskumníci z inštitútu Maxa Plancka pre správanie zvierat (MPI-AB) použili ultraľahké senzory na sledovanie 71 raniakov počas ich migrácie cez Európu. Získané dáta odhalili prekvapivé fakty o ich cestovných stratégiách. O téme informoval portál Interesting Engineering.

Vedenie vetrom

Analýza získaných dát ukázala, že netopiere dokážu v priebehu jednej noci preletieť až 400 kilometrov. Vedci však spozorovali zaujímavý jav. Mnohé netopiere odlietali na svoje cesty počas konkrétnych nocí, kedy sa menilo počasie.

Tieto nočné odlety sa zhodovali s príchodom búrkových frontov. Netopiere využívali teplé zadné vetry, ktoré im umožnili letieť ďalej a rýchlejšie, pričom šetrili energiu. „Tieto malé cicavce jazdia na veterných vlnách podobne ako surferi na oceáne. Je to fascinujúci spôsob ako dokážu optimalizovať svoje migračné trasy,“ vysvetlil Edward Hurme, hlavný autor štúdie.

Pexels

Senzorová technológia otvára nové možnosti

Senzory použité v tejto štúdii boli mimoriadne ľahké. Vážili iba 5 % hmotnosti netopiera, čo im umožnilo pohodlne lietať. Tieto zariadenia zaznamenávali aktivitu netopierov, okolité teploty a údaje prenášali cez sieť podobnú tej mobilnej.

Tieto technológie odhalili nielen trasy netopierov ale aj detaily o ich prostredí a rozhodovacích procesoch. Výskumníci boli prekvapení, že netopiere nemajú striktne definovanú migračnú trasu. Namiesto toho sa pohybujú rôznymi smermi, no celkovo smerujú na severovýchod.

Na rozdiel od vtákov, ktoré si pred migráciou vytvoria tukové zásoby, netopiere musia pravidelne zastavovať na kŕmenie. Zistenia z tejto štúdie môžu mať zásadný význam pre ochranu netopierov. Pochopenie ich migračných trás a správania počas letu môže pomôcť minimalizovať riziká, akými sú kolízie s veternými turbínami alebo inou infraštruktúrou.