Nový výskum naznačuje, že magmatické rezervoáre pod Yellowstonskou kalderou v USA, ktoré sú zodpovedné za obrovské sopečné erupcie tejto oblasti, by mohli byť na ceste k významnému presunu. Seizmologička Ninfa Bennington z amerického geologického úradu (US Geological Survey) so svojím tímom zistila, že magmatické aktivity sa majú sústrediť na severovýchod od kaldery, čím označili túto oblasť za možný budúci stred vulkanizmu.

„Na základe objemu uskladnenej ryolitickej taveniny v oblasti severovýchodnej časti Yellowstonskej kaldery a jej prepojenia s tepelným zdrojom v spodnej kôre predpokladáme, že budúca ryolitická vulkanická činnosť sa presúva práve tam,“ uvádza tím vo svojej štúdii. O téme informoval portál Science Alert.

Čo je Yellowstonská kaldera?

Yellowstone je jedným z najväčších supervulkánov na svete. Za posledné 2 milióny rokov zažil tri obrovské kalderotvorné erupcie. Tieto mohutné výbuchy sú zodpovedné za vznik obrovských „kotlín“ na povrchu Zeme, ku ktorým dochádza, keď sa magmatická komora vyprázdni a prepadne sa pod vlastnou váhou.

Medzi týmito veľkými erupciami nastali aj menšie vulkanické udalosti. Veľké erupcie boli vyvolané ryolitickými taveninami. Ide o magmy bohaté na silikáty, ktoré je husté, viskózne a pomaly sa pohybujúce.

Táto magma je uložená vo veľkých rezervoároch pod Yellowstonskou oblasťou, ktoré sú zahrievané a podporované hlbšie uloženými rezervoármi čadičovej magmy. Čadičová magma, hoci je menej viskózna, je bohatá na železo a horčík a má odlišné elektrické vlastnosti.

National Park Service

Štúdia založená na magnetotellurike

Tím Ninfi Bennington uskutočnil širokospektrálny magnetotellurický prieskum, ktorý meria variácie magnetického a elektrického poľa na povrchu Zeme. Výsledky ukázali sedem odlišných oblastí s vysokým obsahom magmy pod Yellowstonskou kalderou v hĺbkach od 4 do 47 kilometrov. Najväčší objem magmy sa našiel práve v severovýchodnej časti, kde rezervoáre čadičovej magmy zahrievajú ryolitické komory v hornej kôre.

Odhadovaný objem taveniny v tejto oblasti sa pohybuje medzi 388 a 489 kubickými kilometrami, čo je takmer desaťnásobok objemu v iných oblastiach kaldery, kde sa odohrali predošlé erupcie. Tento objem je podobný tomu, ktorý sprevádzal veľké kalderotvorné erupcie.

Výskumníci zistili, že erupcie ryolitických magmatických komôr sú prerušované menšími čadičovými erupciami. Presné mechanizmy týchto procesov však zostávajú nejasné. Tím naznačuje, že ryolitická magma musí úplne vychladnúť skôr, ako sa čadičová magma môže presunúť do rovnakých komôr. Kedy a ako by mohli tieto budúce erupcie nastať, si však vyžaduje ďalší výskum.