Astronómovia z Curtinovej univerzity objavili zvláštny rádiový signál, ktorý pomáha objasniť záhadu dlhotrvajúcich rádiových výbojov. Signál označený ako GLEAM-X J0704-37, pochádza z binárneho systému na okraji Mliečnej cesty, kde sa nachádza červený trpaslík a biely trpaslík, teda vyhasnutá hviezda. Informoval o tom portál Space.

Nový rekord v rádiovej astronómii

Signál bol zachytený teleskopom Murchison Widefield Array (MWA). Opakuje sa každé tri hodiny a trvá 30 až 60 sekúnd. Ide o najdlhší rádiový výboj tohto typu, aký bol doteraz objavený. Prvý signál bol objavený v roku 2006 a hoci astronómovia skúmajú tieto rádiové signály už takmer 20 rokov, stále je záhadou, ako vznikajú. Objav bol publikovaný v časopise Astrophysical Journal Letters.

Väčšina podobných výbojov bola doteraz nájdená v hustých oblastiach Mliečnej cesty, kde sa však nachádza množstvo hviezd, čo komplikuje výskum. Signál GLEAM-X J0704-37 pochádza z oblasti s oveľa menším počtom hviezd, čo vedcom umožnilo presnejšie určiť jeho zdroj.

„Dlhotrvajúce rádiové výboje sú mimoriadne fascinujúce, no aby ich astronómovia mohli pochopiť, potrebujeme optický obraz. Problém je však v tom, že keď sa na ne pozriete, je tam toľko hviezd, že je to ako vo filme 2001: Vesmírna odysea: ‚Bože môj, je to plné hviezd!‘,“ uviedla vo vyhlásení docentka Natasha Hurley-Walker.

Planetárna hmlovina Kohoutek 4-55, v ktorej strede sa skrýva biely trpaslík. Zdroj: NASA, ESA, Hubble Heritage Team

Binárny hviezdny systém

Tímu vedcov pomocou teleskopu MeerKAT v Juhoafrickej republike sa podarilo zistiť, že signál pochádza zo systému obsahujúceho červeného trpaslíka. Ide o malú, slabo svietiacu hviezdu, ktorá patrí k najbežnejším typom hviezd v galaxii. Červený trpaslík však sám o sebe nedokáže vyprodukovať také obrovské množstvo energie.

Ďalšie pozorovania odhalili, že červený trpaslík je spojený s bielym trpaslíkom, čo je zvyšok hviezdy podobnej Slnku. Spolu tieto dve hviezdy vytvárajú extrémne silné magnetické polia, ktoré spôsobujú pravidelné výboje energie. „Spoločne poháňajú rádiové vysielanie,“ dodala docentka Hurley-Walker.

„Tieto rádiové tranzienty s dlhým obdobím sú nové vedecké objavy a práve MWA zohralo zásadnú úlohu pri ich odhalení,“ uviedol riaditeľ MWA, profesor Steven Tingay.

Objav GLEAM-X J0704-37 naznačuje, že podobné signály môžu byť ukryté v obrovských množstvách údajov, ktoré zhromažďujú veľké rádioteleskopy. Napríklad archív MWA obsahuje 55 petabajtov dát z posledných 10 rokov. Tento objav ukazuje, ako spolupracujú rôzne typy hviezd a ako ich interakcia dokáže ovplyvniť okolitý vesmír. „Ide o jednu z najväčších kolekcií vedeckých údajov na svete. Je to doslova zlatá baňa na objavovanie ďalších fenoménov vo vesmíre a tieto dáta sú rajom pre astronómov,“ dodal profesor Tingay.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú