Generatívna umelá inteligencia podľa prekvapivej novej štúdie premýšľa a pamätá si veci podobne, ako to robí ľudský mozog, upozorňuje portál Interesting Engineering. Jedinečný systém, ktorý vedci v rámci tejto štúdie vyvinuli, môže pomôcť vo výskume ľudského mozgu a toho, ako funguje pamäť či premýšľanie.

Digitálny mozog

V rámci štúdie odborníci vytvorili dva systémy na báze umelej inteligencie, ktoré navzájom spolupracovali. Oba predstavovali špecifické mozgové centrá – hipokampus a neokortex. Kým hipokampus je zodpovedný za tvorbu a konsolidáciu spomienok či priestorovú orientáciu, neokortex je zodpovedný za premýšľanie, vnímanie či epizodickú pamäť.

Takémuto AI modelu vedci ukázali až 10 000 rôznych snímok, ktoré vyobrazovali jednoduché scény príbehu. Sledovali pri tom ako sa bude AI mozog tieto scény učiť a ako si ich zapamätá, pričom výsledky prekvapili. Digitálny hipokampus každú snímku okamžite spracoval tak, že ju ukázal neurokortextu a niekoľkokrát ju prehral, kým neokortext sa učil tieto scény opätovne prehrávať organizovaním získaných informácií.

AI MidJourney

AI mozog sa naučil rozoznávať kľúčové súčasti scén, ako sú steny a konkrétne objekty, čo pomáha aj ľudskému mozgu efektívnejšie pamätať si scény bez toho, aby musel spracúvať všetky detaily a podrobne si ich „zapisovať“. Štúdia tak odhaľuje fungovanie našich mozgov, avšak zároveň otvára cestu novým typom systémov umelej inteligencie, z ktorých môžu byť v budúcnosti tvorené samostatné digitálne mysle.

Video z myšlienok

S rapídnym vývojom počítačovej techniky a štatistických metód sa rozvinula aj fMRI a to do takého štádia, že funguje aj ako veľmi užitočný nástroj pre vizualizáciu anatomických štruktúr mozgu, ktoré sú zapojené do procesov vnímania, riadenia pohybu a myslenia. Vďaka tejto metóde je možné získavať detailné a dynamické informácie o tom, ako sa mozog správa a funguje v reálnom čase.

Nevyhnutné spojenie

Do prevádzky sa už čoskoro dostane doteraz najvýkonnejší superpočítač v histórii, ktorého výkon má dosiahnuť 228 biliónov synaptických operácií za sekundu, čím sa má vyrovnať mozgu.

Cieľom tohto projektu je najmä lepšie pochopenie ľudského mozgu, ktorý je aj naďalej pomerne nepochopeným orgánom a zároveň zrejme najkomplikovanejším prirodzene sa vyskytujúcim objektom, ktorý poznáme. Zaujímavá je predovšetkým efektivita, s ktorou všetky tie miliardy matematických operácií zvláda – jeho spotreba je len asi 20 wattov.

Systém DeWave nedávno zase dokázal, že je možné pomocou AI čítať aj ľudské myšlienky bez toho, aby bolo nutné do lebky zavádzať potenciálne nebezpečné elektródy.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú