Vedcom sa podarilo potvrdiť spin, kritickú fyzikálnu vlastnosť, ktorú predpovedal Albert Einstein, pre vôbec prvú čiernu dieru, informuje portál LiveScience. Počas detailného výskumu gigantickej čiernej diery M87* nachádzajúcej sa v galaxii Messier 87 pozorovali dva prúdy energetickej hmoty, ktoré odhalili detaily o ich zdroji.

11-ročný cyklus

Supermasívna čierna diera M87* dosahuje hmotnosť na úrovni približne 6,5 miliárd Sĺnk a nachádza sa od nás vyše 50 miliónov svetelných rokov. Samotná galaxia Messier 87, v ktorej strede sa čierna diera nachádza, bola objavená už v roku 1781 vďaka svojej veľkosti. Samotná M87* sa zase stala vôbec prvou čiernou dierou, ktorú dokázalo ľudstvu odfotiť vďaka kombinovanému výkonu mnohých observatórií rozmiestnených po celej planéte.

Tentoraz vedci v novej štúdii informujú, že sa im podarilo potvrdiť aj prítomnosť spinu tejto čiernej diery a to pozorovaním dvoch lúčov energetických častíc, ktoré vypľúva. Všimli si totiž, že dochádza k výkyvu týchto lúčov a to počas cyklu trvajúceho 11 rokov, čo má dokazovať prítomnosť spinu čiernej diery, ktorá tieto lúče produkuje.

ESO/L. CalçadaMidjourney/Úprava redakcie

Spin v tomto prípade označuje rotáciu singularity čiernej diery, avšak i keď sa podarilo potvrdiť jeho existenciu, nie je isté, ako rýchlo vlastne rotuje. Počas 11-ročného cyklu sa majú spomínané lúče hmoty nakláňať až o 10 stupňov, pričom tento objav potvrdzuje nielen Einsteinove predpovede, ale navyše je konzistentný aj s doterajšími modelmi a simuláciami takýchto objektov.

Sú aj oveľa väčšie

Zatiaľ nie je známy definitívny limit hmotnosti čiernych dier, avšak podľa odborníkov musí byť tento parameter obmedzený práve vekom vesmíru. Len nedávno však astronómovia objavili monštrum s hmotnosťou až 30 miliárd-krát vyššou, ako naše Slnko a teda takmer 5-krát vyššou, ako hmotnosť čiernej diery M87*.

Nepochopený jav

Potvrdenie existencie tohto javu je pre vedcov dôležité, avšak naďalej nie je jasné, ako vlastne funguje a prečo čierne diery takýmto spôsobom rotujú, dodáva The Guardian. Rotácia obrovských čiernych dier má byť schopná naťahovať za sebou aj časopriestor a podľa odborníkov spôsobuje práve tento jav aj výkyv dvoch pozorovaných lúčov. Rotácia totiž, zdá sa, je v tomto prípade naklonený voči disku hmoty, ktorý čiernu dieru obklopuje.

Doteraz najbližšia čierna diera sa má nachádzať vo hviezdokope známej ako Hyády, vzdialenej len pár svetelných rokov od našej slnečnej sústavy. Konkrétne sa má nachádzať len 150 svetelných rokov od nás a aj keď nepredstavuje žiadnu hrozbu, napovedá o potenciálne vyššej populácii čiernych dier, než sme predpokladali.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú