Bývalý šéf ESA: Hnevá má škodoradosť ľudí, že ruská sonda havarovala na Mesiaci

V správe boli použité materiály TASR.

Zánik ruskej mesačnej sondy Luna-25 je stratou pre celú vedeckú komunitu, aj keď ju vypustil ten istý štát, ktorý napadol Ukrajinu, vyhlásil bývalý generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Johann-Dietrich Wörner. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Na škodoradosť nie je čas

„Je to smutné a nie je čas na škodoradosť,“ povedal Wörner, ktorý stál na čele ESA v rokoch 2015 až 2021. Jeho vyjadrenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako ruská vesmírna agentúra Roskosmos v nedeľu oznámila, že sonda stroskotala na povrchu Mesiaca – iba deň predtým, ako mala pristáť na jeho južnom póle.

ESA spočiatku spolupracovala na príprave misie Luna-25, ale po rozsiahlej vojenskej invázii Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 od nej odstúpila. Podľa Wörnera majú vesmírne misie napriek tomu potenciál významne prispievať k medzinárodnej spolupráci.

Roscosmos

Na povrchu Mesiaca mala táto sonda pristáť v pondelok, avšak kvôli vážnej chybe Rusko misiu nezvládlo. Svet miesto toho napäto čaká na to, ako to zvládne indická sonda Čandraján-3, ktorá sa takisto chystá pristáť na južnom póle Mesiaca, čo sa doteraz žiadnej inej krajine nepodarilo.

Veda pomáha všetkým

„Napokon, Luna-25 bola plánovaná práve s týmto zámerom. Dúfam v spoluprácu medzi všetkými národmi, len čo to politická situácia opäť umožní,“ povedal Wörner a poznamenal, že každá lunárna misia viedla aj k technologickým úspechom.

Luna-25 bola prvou ruskou misiou na Mesiac od roku 1976, keď vtedajší Sovietsky zväz vypustil vesmírnu sondu Luna-24. Nová misia odštartovala minulý týždeň v piatok. Jej úlohou malo byť hľadanie vody na povrchu telesa a analýza vzoriek mesačnej pôdy.

Sonda bola súčasťou ruskej snahy demonštrovať svoje vedecké schopnosti tvárou v tvár vojne na Ukrajine a medzinárodnej izolácii, ktorej odvtedy čelí. Moskva sa zároveň snažila nadviazať na svoj vesmírny program, ktorý bol v časoch ZSSR priekopníckym.

Sondu Luna-25 s hmotnosťou približne 800 kilogramov vyniesla do vesmíru raketa Sojuz, ktorá odštartovala z kozmodrómu Vostočnyj na východe Ruska. Na povrchu Mesiaca mala zotrvať funkčná aspoň jeden rok.