Observatórium Gaia patriace Európskej vesmírnej agentúre poskytlo už v poradí tretí katalóg údajov o našej domovskej galaxii. Podľa astronómov ide o doteraz najpodrobnejší prieskum Mliečnej dráhy, aký kedy bol uskutočnený. Opisuje takmer 2 miliardy nebeských objektov. Na tému upozornila ESA na svojom webe.

Najdetailnejšia 3D mapa vesmíru

Ako ďalej informuje portál NewAtlas, nový katalóg údajov aktualizuje informácie o takmer 2 miliardách astronomických objektov, primárne hviezd, vrátane ich zloženia, polohy a pohybu. Okrem toho sú tu však zaznamenané aj „hviezdotrasenia“ (starquakes), podrobnosti o asteroidoch a mnoho iných kriticky dôležitých informácií o našom okolí.

ESA/Gaia/DPAC

Observatórium Gaia od svojho spustenia v roku 2013 prispievalo k tvorbe najpresnejšej a najkomplexnejšej 3D mapy Mliečnej dráhy, ktorá sa teraz vďaka novému zverejneniu údajov stala ešte presnejšia, ako kedykoľvek predtým.

Prvé veľké zverejnenie údajov sa odohralo v roku 2016 a podrobne ukazovalo a popisovalo polohu a jas 1,1 miliardy hviezd. V druhom vydaní v roku 2018 už sme poznali súradnice 1,7 miliardy hviezd a pohyb 1,3 miliardy z nich. V roku 2020 potom vedci zverejnili aj prvú neúplnú časť tretej časti údajov, ktoré pomohli zmapovať cestu našej slnečnej sústavy okolo galaktického centra.

Najnovšie vydanie údajov tieto katalógy dopĺňa o množstvo ďalších podrobností, vrátane chemického zloženia, teploty, farby, hmotnosti, veku, klasifikácie hviezd a iných astronomických objektov.

Jedným z najdôležitejších údajov v tomto vydaní však nie sú ani polohy ani rýchlosti hviezd, ale obrovské množstvo objavených dvojhviezd, tisícky objavov asteroidov a planétok, ale taktiež množstvo kvazarov, ktoré sídlia mimo Mliečnej dráhy.

Hviezdotrasenia

Bezpochyby najväčším prekvapením je zistenie, že observatórium Gaia dokáže detegovať aj hviezdne otrasy, alebo „hviezdotrasenia“, ktoré predstavujú drobné pohyby a zmeny na povrchu hviezd. Tie dokážu meniť jej tvar tvar.

Gaia jednak dokázala zaznamenať radiálne oscilácie, ktoré spôsobujú, že hviezdy sa periodicky zväčšujú a zmenšujú a napriek tomu si zachovávajú svoj sférický tvar, ale aj mohutné otrasy, ktoré menia tvar hviezdy, a ktoré je paradoxne oveľa ťažšie objaviť.

Vzhľadom na to, že observatórium dokázalo zaznamenať tisícky týchto otrasov aj napriek tomu, že na to nebolo stavané, vedci sú v nemom úžase.

„Hviezdotrasenia nás veľa naučia o hviezdach, najmä o ich vnútornom fungovaní,“ objasňuje Conny Aerts.

Vo všeobecnosti sa ukazuje, že hviezdy blízko galaktického jadra majú vyššiu metalicitu ako tie na okrajoch. Čo sa týka metalického indexu, ten vyjadruje pomer obsahu ťažkých prvkov k obsahu vodíka a hélia. V tomto prípade sa však za ťažké prvky považujú všetky prvky okrem vodíka a hélia. Pomocou metalicity dokážeme určiť približný vek hviezdy, galaxie, ale aj celého vesmíru.

NEPREHLIADNI
Veľké prekvapenie: Vnútorné jadro Zeme osciluje a každých 6 rokov mení dĺžku dňa

Nový katalóg tak poskytuje údaje o chemickom zložení, teplote, farbe, hmotnosti, veku, pohybe pre 1,8 miliardy hviezd, pričom 1,5 miliardy z nich bolo klasifikovaných na konkrétny typ hviezdy.

Radiálna rýchlosť (rýchlosť pohybu hviezdy smerom k, alebo smerom od Zeme) bola vypočíta pre 33 miliónov hviezd, čo mape pridáva jej hĺbku. Ďalej sa ukázalo, že až 10 miliónov hviezd neustále mení svoju jasnosť a v Mliečnej dráhe sa nachádza približne 813 000 dvojhviezdnych systémov.

Gaia zozbierala údaje aj o 156 000 asteroidoch a 31 mesiacoch v Mliečnej dráhe. Mimo Mliečnej dráhy zaznamenala 2,9 milión iných galaxií.

Čítajte viac z kategórie: Novinky