Zhruba pred 252 miliónmi rokov prešiel svet búrlivým obdobím plným klimatických zmien. Toto obdobie je tiež spojené s najrozsiahlejším masovým úhynom, ktorý sa odohral na prelome prvohôr a druhohôr, teda na rozhraní periód permu a triasu.

Masové vymieranie

Aby vedci lepšie pochopili, čo presne sa v tejto dobe odohralo, pozreli sa v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature na jednu konkrétnu udalosť, pri ktorej sopky pred miliónmi rokov, na území dnešnej Sibíri, vyvrhli do atmosféry množstvo skleníkových plynov. Na tému upozornili priamo autori štúdie prostredníctvom portálu The Conversation.

Independent/Youtube screenshot

Táto udalosť však nebola jediná a neprišla z ničoho nič. Existujú totiž dôkazy, že už pred vychrlením týchto plynov sa klíma začínala meniť.

Teplota povrchov súše a vôd sa v priebehu tisícok rokov zvýšila o 6 až 8 ℃, až došlo k výlevu sibírskych trapov. Po tejto udalosti sa teploty ešte viac zvýšili, čo napokon viedlo k vymretiu 85 až 95 % všetkých živočíchov na planéte.

Táto udalosť je tiež známa ako Veľké permské vymieranie, respektíve vymieranie na rozhraní perm-trias. Podľa akceptovaných teórií je hlavnou príčinou vymierania masívna vulkanická činnosť v oblasti súčasnej Sibíri.

NEPREHLIADNI:
ROZHOVOR: Videli sme niečo, čo sa deje raz za milénium. Slovenský vedec vysvetľuje, či sa výbuch sopky z Tichého oceánu zopakuje

Hoci vieme, že erupcie na Sibíri sa podpísali pod týmito udalosťami, vedci až doposiaľ nevedeli prísť na to, čo spôsobovalo tak veľké globálne otepľovanie pred touto udalosťou.

Čo bolo spúšťačom?

Nový výskum však ukázal, že kritickú rolu tu zohrali starodávne austrálske sopky. Pred erupciami a výlevmi na Sibíri totiž došlo ku katastrofickým erupciám na severe Nového Južného Walesu (NSW – najstarší a najľudnatejší austrálsky štát, nachádzajúci sa na juhovýchode krajiny).

Pexels/Pixabay

Podľa výskumníkov boli tieto erupcie dokonca tak silné, že boli spúšťačom najväčšej globálnej klimatickej katastrofy v dejinách.

K týmto „supererupciám“ pritom malo dôjsť pred 256 až 252 miliónmi rokov a na rozdiel od „pasívnejších“ udalostí na Sibíri, sa pri supererupciách vysoko do atmosféry dostalo ohromné množstvo popola a plynov.

Tieto erupcie dokázali podľa autorov bez najmenších problémov pokryť celé východné pobrežie Austrálie, pričom na niektorých miestach sa vytvorili až niekoľko metrov hrubé nánosy popola. Do okolia sa samozrejme vylúčilo veľké množstvo skleníkových plynov, čo spustilo zmenu klímy v globálnom rozsahu.

Dôkazom o tejto udalosti sú nielen dnešné veľké ložiská uhlia vo východnej časti Austrálie, ale aj erodované zvyšky sopiek, v ktorých vedci dokázali odhaliť zdroj popola – región NSW.

Ako sa zdá, supererupcie odohrávajúce sa v Austrálii spôsobili veľké narušenie ekosystému, ktorý sa začal rúcať a následné erupcie na Sibíri boli už len akýmsi posledným klincom do rakvy. Austrálske supervulkány teda možno považovať za spúšťač najväčšej klimatickej katastrofy v histórii.

Čítajte viac z kategórie: Novinky