Nepriestrelné argumenty: Za najväčšie masové vymieranie na Zemi nemôže len jedna udalosť

Počas celej histórie života na Zemi dochádzalo k masovému vymieraniu živočíchov. Jeden z najrozsiahlejších masových úhynov sa odohral pred 252 miliónmi rokov na prelome prvohôr a druhohôr, teda na rozhraní periód permu a triasu. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Masové vymieranie živočíšnych druhov

Reč je o udalosti známej ako Veľké permské vymieranie, respektíve vymieranie na rozhraní perm-trias. Táto udalosť je považovaná za najrozsiahlejšie celosvetové vymieranie organizmov na našej planéte, pričom uhynulo viac ako 90 % vodných a 75 % suchozemských druhov, píše portál Forbes.

Výbuch sopky Raikoke na Kurilských ostrovoch. Zdroj: NASA

Podľa akceptovaných teórií je hlavnou príčinou vymierania masívna vulkanická činnosť v oblasti súčasnej Sibíri. Až doposiaľ však nebolo jasné, aké mechanizmy stoja za erupciami, ktoré dokázali vyhubiť tak enormné množstvo suchozemských, ale i vodných živočíšnych druhov.

Už desiatky rokov vedci z celého sveta skúmajú príčinu vypuknutia takejto globálnej ekologickej katastrofy. Mnoho výskumov sa zhoduje v tom, že v oblasti Sibíri v tomto období došlo k mohutným erupciám a výlevom lávy, ktoré dnes tvoria rozsiahle a veľmi členité územie výlevových, či vulkanických hornín, známych ako veľká provincia magmatických hornín, či jednoducho Sibírske trapy.

Tieto gigantické lávové prúdy, ktoré sa prelievali Sibírou tisícky rokov, uvoľnili obrovské množstvo sopečného popola bohatého na nikel, zdevastovali a otrávili okolitú pôdu, ale taktiež uvoľnili do atmosféry obrovské množstvo oxidu uhličitého, čo viedlo k skleníkovému efektu a zvyšovaniu teplôt.

Vplyvom nekontrolovaného rastu teploty dochádzalo k znižovaniu okysličenia oceánov a úhynu rozmanitého života v jeho vodách.

Nové zistenia upresnili dávnejšie odhady

Okrem tohto však teraz vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Science Advances k týmto príčinám pridala ďalšiu. K tejto globálnej ekologickej katastrofe po novom prispela aj masívna sopečná aktivita v Číne.

Ložiská objavené v Číne. H. Zhang, Nanjing Institute of Geology and Palaeontology

Autori k výsledkom dospeli na základe objavenia ložísk medi, ortuti a iných minerálov v južnej časti Číny, ktoré sa svojim vekom zhodovali s Veľkým permským vymieraním.

Následný rozbor ukázal, že chemické a izotopové zloženie týchto ložísk naznačuje, že objavené minerály boli vystavené emisiám s veľkým obsahom síry.

To naopak naznačuje, že v tejto oblasti došlo k rozsiahlym sopečným erupciám, ktoré vyvrhli množstvo vulkanického popola, ktorý sa tam usadil. Okrem toho pri erupciách došlo k uvoľneniu množstva emisií síry.

Síra reagovala s vodnou parou a vytvorila malé  kvapôčky kyseliny sírovej v najvrchnejších vrstvách atmosféry, vďaka čomu vznikli oblaky plné kyseliny sírovej. Tie odrážali slnečné svetlo a na niekoľko dlhých rokov znížili povrchovú teplotu planéty.

„Atmosférické aerosóly kyseliny sírovej produkované erupciami mohli byť príčinou niekoľko stupňového rýchleho globálneho ochladenia, tesne pred prudkým nástupom otepľovania pozorovaným v období masového vyhynutia na konci Permu,“ cituje portál ScienceAlert geológa Michaela Rampinoa z New York University.

Obe tieto udalosti, ktoré sa odohrali v podobnom časovom intervale, jedinečným spôsobom ukazujú, ako sopečné erupcie môžu viesť k „vulkanickej zime“, ale i k rapídnemu otepľovaniu planéty. Všetko pritom závisí od toho, ako silné a rozsiahle boli sopečné erupcie, do akej výšky siahal vulkanický mrak, koľko oxidu siričitého obsahoval a pod.

Z výsledkov vyplýva, že k Veľkému permskému vymieraniu zrejme viedlo viacero príčin, ktoré spolu tvoria akýsi jeden veľký komplexný scenár. Najnovšie sa k nim pridala „vulkanická“ zima, ktorá drasticky znížila teplotu planéty.

Čítajte viac z kategórie: Novinky