NASA netuší, čo sa to deje. Slnko spustilo oveľa ničivejší proces, než by mal byť

Keď v roku 2019 končil posledný slnečný cyklus, oficiálne predpovede NASA a NOAA zneli optimisticky: očakávalo sa, že ďalší cyklus bude rovnako mierny ako ten predchádzajúci. Lenže odhady sa ukázali ako mylné. Súčasný 25. slnečný cyklus je omnoho silnejší, než vedci čakali, a nové analýzy dokonca naznačujú, že aktivita Slnka rastie už od roku 2008.

„Všetky náznaky hovorili o tom, že Slnko vstupuje do dlhšieho obdobia nízkej aktivity,“ hovorí plazmový fyzik Jamie Jasinski z NASA Jet Propulsion Laboratory. „Preto bolo prekvapením vidieť, že sa tento trend obrátil. Slnko sa pomaly prebúdza.“ Na túto zaujímavú aktivitu našej hviezdy upozornil portál Science Alert.

Slnko a jeho cykly

Aj keď sa nám môže zdať ako nemenná stálica, Slnko je v skutočnosti dynamický a premenlivý objekt. Jeho aktivita sa riadi približne 11-ročným cyklom, počas ktorého sa striedajú obdobia maxima a minima. V čase maxima pribúdajú slnečné škvrny, erupcie a výrony koronálnej hmoty, pričom dochádza aj k prevráteniu magnetických pólov. Tento kolobeh vedci pozorujú už celé stáročia, keďže prvé záznamy o slnečných škvrnách siahajú hlboko do histórie astronómie.

Napriek dlhoročným pozorovaniam je však predpovedanie slnečného správania stále nepresná veda. Vnútorné mechanizmy Slnka sú zložité a mnohé procesy zatiaľ ostávajú neobjasnené. Historické záznamy ukazujú, že Slnko dokáže upadnúť aj do dlhodobých období minimálnej aktivity, ako tomu bolo počas tzv. Maunderovho minima v rokoch 1645 až 1715 alebo počas Daltonovho minima na prelome 18. a 19. storočia.

NASA

„Stále presne nevieme, prečo Slnko od roku 1790 vstúpilo do 40-ročného minima. Dlhodobé trendy sú oveľa menej predvídateľné a ešte im úplne nerozumieme,“ priznáva Jasinski.

Rastúca sila slnečného vetra

Zatiaľ čo cykly 22 a 23 boli z pohľadu počtu škvŕn priemerné, vedci si všimli postupný pokles tlaku slnečného vetra, čo ich viedlo k domnienke, že by sme mohli smerovať k ďalšiemu obdobiu minimálnej aktivity. Potom však v roku 2008 začal 24. cyklus, jeden z najslabších v histórii. Očakávalo sa, že podobne nevýrazný bude aj ten nasledujúci. Opak sa stal realitou, keďže súčasný cyklus je silnejší a bližší historickému priemeru.

Jasinski spolu s kolegom Marcom Vellim zo spomínaného laboratória analyzovali dlhodobé dáta a zistili, že od začiatku cyklu 24 slnečný vietor postupne zosilňuje. Nejde pritom len o jeho rýchlosť, ale aj hustotu, teplotu, tlak, hmotnosť či intenzitu magnetického poľa. To všetko ukazuje na trend rastúcej energie, ktorý by mohol viesť k častejším a silnejším slnečným búrkam, erupciám a výronom hmoty.

Vedci zároveň pripomínajú, že slnečné cykly sú len polovicou dlhšieho tzv. Haleovho cyklu, ktorý trvá 22 rokov a končí návratom magnetických pólov do pôvodnej orientácie. Rastúci počet dôkazov naznačuje, že práve Haleov cyklus je primárnym rytmom Slnka, zatiaľ čo 11-ročné cykly sú iba jeho fragmentom.

freepik

Čo nás čaká ďalej

Napriek aktuálnemu rastu je tlak slnečného vetra stále nižší než na začiatku 20. storočia. Vedci preto zdôrazňujú, že ďalší vývoj môže priniesť buď stabilizáciu, alebo pokračovanie rastúcej aktivity. Odpoveď prinesú až ďalšie roky pozorovaní.

Nové výsledky zároveň potvrdzujú, že sledovanie samotného počtu slnečných škvŕn poskytuje len obmedzený pohľad na správanie našej hviezdy. Ak chceme lepšie pochopiť dynamiku Slnka a jeho vplyv na život na Zemi, bude potrebné študovať celý rad ďalších ukazovateľov. „Naše Slnko je krásna, no zároveň divoká hviezda, ktorej tajomstvá ešte len odhaľujeme“ uzatvára Jasinski.

Čítajte viac z kategórie: Novinky