Spoznávanie presnej histórie Mliečnej dráhy azda nikdy neprestane fascinovať.

Po nedávnych zisteniach, že história našej domovskej galaxie bola plná násilných udalostí a kolízií, pri ktorých stihla skonzumovať množstvo menších galaxií, teraz prichádza ešte zaujímavejšie zistenie.

Niektoré časti Mliečnej dráhy totiž vznikli len niekoľko miliónov rokov po Veľkom tresku. Na tému upozornila Európska vesmírna agentúra na svojom webe.

Je teda staršia, než sme si mysleli

Mliečna dráha je špirálová galaxia s priečkou, ktorá sa skladá z rôznych častí. Vo všeobecnosti však možno povedať, že ju tvoria dve hlavné – halo a disk.

Halo je sférická oblasť obklopujúca disk a považuje sa za najstaršiu časť galaxie.

Stefan Payne-Wardenaar / MPIA/ Gaia/ ESA

Samotný disk rozdeľujeme na tenký a hrubý disk, pričom ten tenký obsahuje väčšinu hviezd a predstavuje „hmlistý pás svetla“ na nočnej oblohe, ktorý určite poznáš z viacerých fotografií.

Ten hrubý je približne 2-krát hrubší, ale obsahuje len niekoľko percent hviezd Mliečnej dráhy.

Vznikla len 800 miliónov rokov po Veľkom tresku

Ako píše portál InterestingEngineering v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature, astronómovia skombinovali údaje z misie Gaia, ktorá vytvára trojrozmernú mapu našej galaxie, s meraniami chemického zloženia hviezd, ktoré zostavil čínsky spektroskopický teleskop LAMOST a dospeli k veľmi zaujímavým výsledkom.

Ukázalo sa totiž, že historický vývoj hviezd v našej galaxii možno rozdeliť do dvoch veľkých období. V tom prvom sa hviezdy začali generovať v hrubom disku, len zhruba 800 miliónov rokov po Veľkom tresku. V druhej fáze potom začali vznikať hviezdy v tenkom disku.

NASA/JPL-Caltech; ESA;

Astronómovia tvrdia, že práve 800 miliónov rokov po Veľkom tresku sa vnútorné oblasti galaktického halo  v tomto štádiu zrejme tiež začali spájať, avšak tento proces sa dokončil až o dve miliardy rokov neskôr, keď sa trpasličia galaxia známa ako Gaia-Sausage-Enceladus spojila s Mliečnou dráhou.

Tento proces potom naplnil halo hviezdami a donútil hrubý disk vytvoriť väčšinu svojich hviezd.

Tenký disk hviezd, kam patrí aj naše Slnko, vznikol počas nasledovnej druhej fázy formovania galaxie. Analýza tiež odhalila, že po tomto hviezdnom „baby boome“, ktorý sa spustil zlúčením galaxií, hrubý disk pokračoval vo vytváraní nových hviezd, až kým nespotreboval všetok plyn. Generovať hviezdy teda skončil zhruba 6 miliárd rokov po Veľkom tresku.

Ako uvádzajú autori štúdie, už od zistenia fúzie našej galaxie s Gaia-Sausage-Enceladus (teda od roku 2018) astronómovia síce tušili, že Mliečna dráha vznikla ešte pred samotným vytvorením halo, nemali však jasnú predstavu o tom, ako vyzerala.

Nové výsledky konečne poskytujú viaceré podrobnosti o zrode, rýchlosti tvorby ale i o metalicite hviezd, vďaka čomu sa úplne zmení obraz našej predstavy o tom, ako a kedy vznikla naša galaxia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky