Antarktída patrí bezpochyby medzi tie najnehostenejšie miesta na Zemi. Nie nadarmo je označovaná za najchladnejší svetadiel s najnižšou priemernou vlhkosťou vzduchu. Krajina a podnebie je v tejto oblasti natoľko drsné a neľútostné, že sa tu nikdy natrvalo neusídlili žiadny ľudia.

Oáza života

To však neznamená, že táto oblasť sveta je úplne bez života. Presvedčili sa o tom aj nemeckí a americkí vedci, ktorí sa ešte v roku 2018 prostredníctvom špeciálneho vrtáka a horúcej vody prevŕtali 200 metrov pod ľadový šelf Ekström. To, čo uvideli, im vyrazilo dych. Na tému upozornil naríklad portál Gizmodo.

David Barnes

Na morskom dne, stovky metrov pod ľadovým šelfom Antarktídy, sa ukrývala oáza života plná rozmanitých organizmov. Toto nehostinné prostredie je domov 77 živočíšnych druhov (viac ako ukázali všetky predchádzajúce štúdie zaoberajúce sa životom na Antarktíde dohromady) vrátane rôznych koralov, mušlí, machoviek, slimákov a červov, upozorňuje NewScientist.

Všetky tieto živočíchy žijú v úplnej tme vo vode s teplotou až -2 °C. Život na tomto mieste nielenže prebýva, ale aj prosperuje, čo dokazuje húževnatosť extrémofilov. O svoj objav sa vedci s verejnosťou podelili prostredníctvom štúdie publikovanej v žurnále Current Biology.

Tisícky rokov pod ľadom

Presnejšie výskumníci v tejto oblasti vyvŕtali v ľadovom šelfe Ekström vo východnej časti Antarktídy až dve diery. V prvom prípade sa museli prevŕtať až 192 m hrubého ľadu, kým narazili na 58 metrov hlbokú vodu, v druhom prerazili 190 metrov ľadu a narazili na 110 metrov hlbokú vodu, upozorňuje portál ScienceAlert.

Ako sme spomínali, na týchto chladných a temných miestach pod ľadom tím výskumníkov objavil 77 druhov živočíchov, pričom 49 z nich bolo z kmeňa Bryozoa (machovky). Všetky objavené tvory majú však jednu vec spoločnú. Ide o filtrátorov, teda organizmy, ktoré sedia na jednom mieste a živia sa riasami a drobnými živočíchmi, ktoré získavajú filtrovaním vody.

Zobraziť celú galériu (2)

Hannes Grobe/Wikimedia

Vzhľadom na to, že otvorené more je od tejto oázy života vzdialené až 9 kilometrov, ide o neočakávaný objav, ktorý naznačuje, že živočíchy musia nejakým spôsobom prežívať na fytoplanktóne, ktorý tam prepravia zrejme nie úplne dobre pochopené vodné prúdy.

NEPREHLIADNI:
ROZHOVOR: Klimatické zmeny položia Zem na kolená. Aké dopady to bude mať pre Slovensko?

Ešte zaujímavejšie však je, že životu sa v tomto extrémnom prostredí darí rovnako dobre, ako životu na otvorených kontinentálnych šelfoch. Uhlíková, alebo rádiokarbónová metóda datovania vzoriek uhynutých úlomkov objavených živočíchov ukázala, že život v tejto oáze existuje nepretržite najmenej 6000 rokov, objasňujú vedci.

Tu sa vynára ďalšia otázka – ako tieto živočíchy dokázali v tejto oblasti prežiť tak dlho, keď v minulosti bola väčšina antarktického šelfu pokrytá ľadom, ktorý siahal až po samotné morské dno?

Objav života na nehostinnom a krutom mieste naznačuje, že život dokáže vytrvať dlhú dobu aj v tých najextrémnejších podmienkach. Dôkazom sú aj staršie štúdie, v ktorých boli až v hĺbke 1 km pod ľadom objavené hubky (kmeň mnohobunkovcov), čo bádatelia vtedy prirovnali k „objaveniu dažďového pralesa uprostred Sahary“.

Hoci biotop v tejto oblasti je izolovaný a nie zrovna ľahko prístupný, mení sa spolu so zvyškom planéty. Klimatické zmeny ohrozujú celú planétu, spôsobujú otepľovanie, čo prispieva k urýchľovaniu kolapsu antarktických ľadových šelfov, čo zasa ohrozuje život, ktorý v týchto nehostinných podmienkach pretrvával tisícky rokov.

V skutočnosti sme doposiaľ prebádali iba zlomok z tohto prostredia, čo vedie vedcov k obavám, že klimatické zmeny povedú k vyhynutiu veľkej časti biodiverzity ešte skôr, ako si to stihneme uvedomiť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky