CHYBNÁ TEÓRIA: Za vesmírnou časticou, ktorá prejde cez hmotu bez reakcie, napokon nestojí čierna diera

Ako sme ťa informovali začiatkom tohto roka, vedci pomocou observatória IceCube Neutrino Observatory objavili isté spojenie medzi vysokoenergetickým neutrínom a objektom nachádzajúcim sa ďaleko za hranicami našej galaxie. Najnovšie výskumy však ukazujú, že toto senzačné spojenie budeme musieť prehodnotiť. Na tému upozornil portál IFLScience.

Častica prechádzajúca materiálom bez reakcie

Neutrína sú elementárne častice patriace medzi leptóny s poločísleným spinom. Tieto častice teda patria medzi fermiony a ich vlastnosti fascinujú vedcov po celom svete už desiatky rokov.

Neutrína sú totiž veľmi zvláštne častice, ktoré svojou hmotnosťou výrazne zaostávajú za väčšinou elementárnych častíc. V porovnaní s elektrónom je ich hmotnosť až 500 000-krát menšia.

Ako píše portál ScienceAlert, neutrína sa často označujú aj ako „duchovia“, pretože sa pohybujú rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla, ich hmotnosť je takmer nulová, ale najmä dokážu prechádzať hmotou bez akejkoľvek reakcie.

Sem-tam však k nejakej tej interakcii dôjde a keď máme šťastie, observatórium IceCube to dokáže zaznamenať. K jednej takejto udalosti došlo aj 1. októbra 2019, kedy sme prostredníctvom tohto observatória detegovali vysokoenergetické neutríno s názvom IC191001A, ktoré narazilo na antarktický ľad.

Na základe charakteristík toho, ako sa záblesk, respektíve svetlo z tejto udalosti šírilo a z hodnoty jasu, vedci dokázali vypočítať energetickú hladinu neutrína, ale i smer odkiaľ prišlo. Ukázalo sa, že IC191001A pravdepodobne pochádza zo 750 miliónov svetelných rokov vzdialenej galaxie s názvom 2MASX J20570298 + 1412165 v súhvezdí Delfín.

ESA/Hubble, NASA, M. Kornmesser

K nám sa dostalo po tom, ako supermasívna čierna diera s hmotnosťou viac ako 30-miliónov hmotností Slnka, ležiaca v srdci galaxie 2MASX J20570298 + 1412165, roztrhala hviezdu, ktorá sa dostala do jej blízkosti. Udalosť, kedy sa hviezda natoľko priblíži k supermasívnej čiernej diere, aby ňou bola pohltená, sa nazýva „tidal disruption event, alebo skrátene TDE.

Počas procesu TDE časť materiálu padá do čiernej diery, čo je sprevádzané jasným zábleskom svetla a časť je vyhodená do vesmíru. Žiaru z tohto TDE s označením AT2019dsg sa podarilo zaznamenať 9. apríla 2019 prostredníctvom zariadenia Zwicky Transient Facility v Kalifornií, teda iba niekoľko mesiacov predtým, ako bolo na Antarktíde detegované neutríno IC191001A. Dokonca sa hovorilo aj o tom, že pravdepodobnosť, že neutríno a žiara z TDE spolu nesúvisia je iba okolo 0,2 %.

Neutríno muselo vzniknúť iným spôsobom

Výsledky novej štúdie publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal však naznačujú, že predmetné neutríno zrejme nakoniec nebude súvisieť s udalosťou AT2019dsg.

Ilustračný obrázok akrečneho disku čiernej diery. DESY, Science Communication Lab

Najnovšie výpočty totiž ukazujú, že AT2019dsg ani zďaleka nevytvára dostatočné množstvo energie potrebné  pre vytvorenie tak vysokoenergetického neutrína, aké bolo objavené na Antarktíde, píše portál Phys.

K týmto záverom vedci dospeli na základe svojich výpočtov a údajov zo zariadenia ALMA (Atacama Large Millimeter/submillimeter Array), ktorým celú udalosť AT2019dsg sledovali na rádiových vlnových dĺžkach viac ako 500 dní.

Zistili tiež, že žiara z TDE sa rozjasňovala po dobu 200 dní, v tomto období dosiahla svoj vrchol, a potom  začala postupne slabnúť. Ukázalo sa tiež, že táto udalosť uvoľnila do okolia toľko energie, koľko vyprodukuje Slnko zhruba za 30 miliónov rokov.

Hoci ide o veľké číslo, na spojenie s neutrínom to nestačí. Podľa dostupných informácií by na výrobu vysokoenergetického neutrína akým je IC191001A bolo potrebné ešte 1000-krát viac energie.

Okrem toho by bolo potrebné, aby odtok AT2019dsg mal „čudnú geometriu“, ale celá udalosť bola „celkom obyčajná“. Vzhľadom na to, že neutríno IC191001A nie je ani zďaleka obyčajné, vedci budú zrejme musieť nájsť nové vysvetlenie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky