Topenie ľadovcov na póloch našej planéty je problém už kvôli drasticky sa zvyšujúcej hladine oceánov či uvoľňovaniu veľkého množstva skleníkových plynov do atmosféry. Ako však naznačuje nová štúdia, tu problémy ani zďaleka nekončia a roztopenie severného pólu môže vypustiť do atmosféry napríklad aj jadrový odpad.

Pomstia sa nám sovietske jadrové testy?

Ako upozorňuje BBC, jadrový odpad môže pochádzať zo sovietskych testov medzi rokom 1955 a 1990. Sovietsky zväz v tejto oblasti vykonal celkovo 130 testov jadrových zbraní, pričom uvoľnili asi 265 megaton jadrovej energie.

Neďaleko sa tiež nachádza asi stovka vyradených a zároveň potopených jadrových ponoriek. Jadrový odpad však nie je len vinou Sovietskeho zväzu, ale tiež USA, ktoré majú v Grónsku viac nepoužívané výskumné centrum, ktoré poháňala práve jadrová energia a dnes je považované za veľké riziko znečistenia.

Jadrové bomby B28FI. Zdroj: USAF

V grónskom ľade sa tiež nachádza množstvo rádioaktívneho plutónia, keďže v dánskom teritóriu Grónska v roku 1968 havaroval americký bombardér B-52. Na palube niesol termojadrové bomby B28FI a niektoré zložky tejto jadrovej hlavice majú polčas rozpadu takmer 5 miliárd rokov. Vedci majú v rukách nobelovou cenou ocenenú metódu, vďaka ktorej dokážeme jadrový odpad zničiť.

Antibiotiká nepomôžu

Akoby hrozba znečistenia Zeme ďalším jadrovým odpadom nestačila, ďalšia hrozba pochádza z potenciálneho uvoľnenia nebezpečných patogénov. Len v sibírskom permafroste totiž vedci našli až stovku rôznych mikroorganizmov, ktoré sú odolné voči antibiotikám, píše Futurism.

Vedci sa boja, že ak sa začnú pri roztápaní permafrostu miešať s vodou, povedú k vzniku nového druhu už existujúcich baktérií, ktoré sú tiež odolné voči antibiotikám. Vedci si ale nie sú istí, či dokážu tieto mikróby v dnešných podmienkach prežiť a odporúčajú väčší výskum skôr, než bude neskoro.

Angie Agostino/Pixabay

Vedľajšie produkty fosílnych palív

Jadrový odpad a potenciálne zamorenie planéty odolnými baktériami nie sú to jediné, čo v topiacom sa ľade severného pólu čaká. Podľa BBC sa v týchto oblastiach používajú fosílne palivá už od priemyselnej revolúcie.

Keďže sa v arktickej oblasti nachádzajú aj zásoby rôznych kovov, ako ortuť, nikel či arzén, ľudia v nich vytvárali aj ťažobné tábory. Desaťročia ťažby zamorili milióny hektárov územia a chemikálie, ktoré doteraz bezpečne skladoval ľad, sa môžu dostať do atmosféry či do oceánov.

Freepik

Okrem ohrozenia živočíchov na súši aj v už tak ohrozených oceánoch, ktorých dôležité prúdy prechádzajú veľkými zmenami, sa môžu nebezpečné chemikálie dostať aj do potravinového reťazca ľudí.