Po viacerých senzačných objavoch, ktoré hlásali prítomnosť vody, respektíve tekutých jazier pod povrchom Marsu, prichádza trpké vytriezvenie. Najnovšie štúdie naznačujú, že dáta sme jednoducho zle interpretovali, takže sa nejedná o tekutú vodu, ale o obyčajný íl. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Objav tekutej vody na Marse

Ako upozorňuje NASA na svojom webe, pôvod podpovrchový jazier na Marse má svoje korene v roku 2018, kedy skupina vedcov pod vedením Roberta Oroseia z talianskeho Istituto Nazionale di Astrofisica, senzačne predstavila dôkazy o ich existencii. Prítomnosť podpovrchovej tekutej vody na červenej planéte potvrdila aj minuloročná štúdia, kde skupina vedcov objavila až tri subglaciárne jazerá.

NASA/JPL-Caltech/University of Arizona

V oboch uvedených prípadoch odborníci vychádzali z dát získaných radarovým prístrojom MARSIS, ktorý nesie sonda Európskej vesmírnej agentúry s názvom Mars Express.

Oblasti nachádzajúce sa pod ľadovou čiapkou mapujeme prostredníctvom tohto prístroja, respektíve prostredníctvom rádiových vĺn, ktoré prechodom cez určité materiály stratia určité množstvo svojej energie. Podľa toho, koľko energie sa odrazí späť k sonde, potom vedci vedia, o aký materiál sa jedná. Keďže v tomto prípade boli zaznamenané obzvlášť jasné signály, vedci sa nazdávali, že pod ľadovou čiapkou sa nachádza tekutá voda.

Ako však minulý mesiac naznačila štúdia Jeffrey Plauta a Aditya Khullera, jasné signály sa nachádzajú v oblastiach, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou až príliš chladné, aby voda zostala vo svojej tekutej podobe.

Signály sa totiž nachádzajú iba necelý kilometer pod povrchom Marsu, kde sa teplota pohybuje okolo -63 °C. Voda by tak vo svojej tekutej podobe nezostala, ani keby obsahovala slané minerály známe ako chloristany.

Okrem zmieňovaného výskumu vyšla aj ďalšia štúdia, kde Carver Bierson z ASU prehodnocoval dáta z prístroja MARSIS a navrhol niekoľko materiálov, ktoré by mohli stáť za obzvlášť jasnými signálmi (íl, slaný ľad, či minerály obsahujúce kovy).

NEPREHLIADNI
Šokujúce zistenia. Stopy starého života na Marse už môžu byť nenávratne zničené

Podpovrchové jazerá plné tekutej vody sú nakonieč len íl

Najnovšie na tieto príspevky nadväzuje aj štúdia Isaaca Smitha z kanadskej York univerzity publikovaná v žurnále Geophysical Research Letters. V nej Smith so svojim tímom verí, že za obzvlášť jasnými signálmi z prístroja MARSIS nestojí voda, ale smektit, typ ílového minerálu, ktorý sa na červenej planéte vyskytuje pomerne často (nachádza sa až na 50 % povrchu Marsu, pričom väčšia koncentrácia sa vyskytuje na južnej pologuli).

Farebné bodky predstavujú jasný odraz signálu - "žiarivé škvrny". ESA/NASA/JPL-Caltech

Experti svoje tvrdenia samozrejme overili v laboratóriu, kde vzorky smektitu v špeciálnom valci určenom na merania interakcie radarových signálov poliali tekutým dusíkom a zmrazili na -50 °C (teplota podobná tej na južnom póle červenej planéty).

Po zmrazení vzoriek si Smith okamžite všimol, že ich signál zodpovedá údajom získaným z Marsu, takže MARSIS s najväčšou pravdepodobnosťou neobjavil žiadne jazerá s tekutou vodou, ale iba obyčajný smektit.

Podľa Smithových slov je toto zistenie spolu s predošlými dvoma štúdiami „knock-outom“ pre teórie o podpovrchových jazerách s tekutou vodou na Marse. Tie by totiž na svoju existenciu potrebovali ďalší faktor, ako je napr. geologická či vulkanická aktivita. Vysvetlenie týchto signálov prostredníctvom prítomnosti smektitu žiadne iné faktory nepotrebuje.

Navyše, autorom novej štúdie sa smektit na Marse podarilo objaviť v blízkosti ľadovej pokrývky južného poľu a teda aj blízko radarových pozorovaní prístroja MARSIS. Hoci neexistuje žiadny spôsob ako tieto signály so 100 % istotou potvrdiť, posledné 3 štúdie ponúkajú veľmi vierohodnú interpretáciu týchto údajov.