V texte boli použité materiály TASR.

Viac než dvetisíc európskych vedcov adresovalo lídrom Európskej únie otvorený list, v ktorom varujú, že Únia sa pri tvorbe svojich klimatických cieľov pre rok 2040 vzďaľuje od vedeckých poznatkov. Upozorňujú, že politické diskusie o ochrane klímy sa čoraz častejšie vedú mimo rámca vedeckých dôkazov, čo môže oslabiť efektívnosť klimatických opatrení a ohroziť dlhodobé ciele Európskej zelenej dohody.

List bol zverejnený pred štvrtkovým summitom EÚ v Bruseli, kde sa má diskutovať o návrhu Európskej komisie na zníženie emisií skleníkových plynov o 90 percent do roku 2040 v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

Európa riskuje svoju budúcnosť

Tento návrh je súčasťou dlhodobého plánu, ktorý má zabezpečiť, aby sa Európa do roku 2050 stala klimaticky neutrálnym kontinentom. Opatrenia však ešte musia schváliť členské štáty aj Európsky parlament a v niektorých krajinách vyvolávajú odpor, najmä pre obavy z hospodárskeho dopadu na priemysel.

Vedci v liste vyzývajú európskych lídrov, aby sa pri rozhodovaní riadili vedeckými dôkazmi a nie politickými kompromismi. Zdôrazňujú, že zníženie emisií o najmenej 90 percent „nie je len politickou voľbou, ale existenčnou nevyhnutnosťou na ochranu budúcnosti Európy“. V texte upozorňujú aj na rastúce riziko prekročenia kritických bodov zlomu – momentov, po ktorých by už klimatické zmeny prebiehali nezvratne a v oveľa rýchlejšom tempe.

Midjourney/NASA

Signatári listu pochádzajú z univerzít a výskumných inštitúcií naprieč celou Európou. Argumentujú, že ciele vychádzajúce z vedeckých analýz môžu priniesť nielen ekologické, ale aj ekonomické výhody.

Ak sa ich podarí dosiahnuť správnym spôsobom, EÚ by mohla získať nižšie účty za energiu, nové pracovné miesta a miliardové úspory na dovoze fosílnych palív.

Podľa vedcov je dôležité, aby členské štáty prestali vnímať klimatické opatrenia ako hrozbu pre hospodárstvo, ale ako investíciu do technologickej modernizácie a energetickej bezpečnosti. Tvrdia, že dôsledné dodržiavanie vedeckých odporúčaní by mohlo zároveň urýchliť prechod na obnoviteľné zdroje energie a posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu voči Číne či USA.

Varovanie prichádza v období, keď niektoré vlády – vrátane nemeckej či poľskej – čelia tlaku domáceho priemyslu, aby tempo ekologických reforiem spomalili. Vedci však pripomínajú, že ak Európa ustúpi od ambicióznych cieľov, zvýši tým riziko nevratných klimatických škôd a ohrozí svoju pozíciu globálneho lídra v oblasti udržateľnosti.

Záver ich listu preto znie jednoznačne: „Politika bez vedy je krátkozraká, veda bez politiky je bezmocná. Ak chceme zachovať budúcnosť Európy, musia ísť ruka v ruke.“