Zem je vzácnejšia ako sme si mysleli. Vďaka jedinému procesu v atmosfére je unikátom v známom vesmíre
Za posledných niekoľko desiatok rokov sa astronómom z celého sveta podarilo objaviť necelých 5000 extrasolárnych planét. Odhaliť prítomnosť života sa však nepodarilo zatiaľ ani na jednej z nich.
Zrejme sa tomu však nemôžeme ani čudovať, podľa novej štúdie publikovanej v periodiku Monthly Notices of the Royal Astronomical Society je planét podobných tej našej v Mliečnej dráhe len žalostne málo. Na tému upozornil portál ScienceAlert.
Potencionálne obyvateľné exoplanéty
K 22. júnu 2021 potvrdili existenciu 4768 exoplanét v 3527 rozličných planetárnych sústavách, pričom v 783 sústavách našli astronómovia viac než jednu planétu. Ide o planéty rôznych veľkostí, zloženia a vzdialenosti, spomedzi ktorých vždy ten najväčší rozruch urobia planéty v tzv. obývateľnej zóne. Tú možno vágne definovať ako vzdialenosť od hviezdy, ktorá umožňuje existenciu vody v kvapalnom skupenstve na danej exoplanéte, upozorňuje portál ScienceFocus.
Podľa predchádzajúcich výskumov by sa v Mliečnej dráhe malo nachádzať pomerne veľké množstvo potencionálne obývateľných planét. Niektorí sa dokonca ešte pred pár rokmi nebáli tvrdiť, že by ich mohli byť miliardy.
Najnovšia štúdia vedená odborníkmi z Neapolskej univerzity Fridicha II a Astronomického observatória INAF naznačuje, že v Mliečnej dráhe existuje iba jedna známa exoplanéta, ktorá má podmienky vhodné na vytvorenie biosféry, akú poznáme na našej planéte.
Vyzerá to teda tak, že objaviť podmienky podobné tým na našej planéte bude na potencionálne obývateľných planétach ešte poriadne tvrdý oriešok.
Špecificky sa vedci zamerali na stanovenie podmienok potrebných na vytvorenie biosféry, živého obalu planéty, pričom jednou z kľúčových premenených bola v tejto štúdii kyslíková fotosyntéza, ktorú autori považujú za rozhodujúcu súčasť zložitého života. Kyslíková fotosyntéza je tiež najdôležitejším biochemickým procesom v biosfére Zeme.
Ako vieme, na to aby tento druh asimilácie oxidu uhličitého prebiehal, je potrebné slnečné žiarenie. To ale ako ukazujú výsledky novej štúdie musí spĺňať určité podmienky, ktoré ak nie sú splnené, na vytvorenie zložitej biosféry podobnej tej na našej planéte môžeme takmer isto zabudnúť.
Energia hviezdy
Kritickým sa javí množstvo energie emitovanej z hviezdy na danú planétu. Zložité výpočty totiž ukázali, že ak predmetná planéta obieha okolo hviezdy s polovičnou teplotou ako má naše Slnko, vytvorenie podmienok vhodných na naštartovanie fotosyntézy je síce možné, avšak na udržanie a vytvorenie zložitej biosféry to už postačovať nebude.
Okrem toho sa zistilo, že červené trpaslíky, najbežnejšie typy hviezd v našej galaxii, ktoré dosahujú približne tretinovú teplotu Slnka, nemajú dostatok energie na tých správnych vlnových dĺžkach ani pre naštartovanie fotosyntézy.
Naopak, veľmi horúce hviezdy majú energie na naštartovanie fotosyntézy neúrekom, ale vzhľadom na ich kratšiu životnosť je možné, že im dôjde palivo ešte skôr ako sa stihne na planéte / planétach, ktoré ich obiehajú vyvinúť akýkoľvek zložitý život.
„Vzhľadom na to, že červené trpaslíky patria medzi najbežnejšie typy hviezd v našej Galaxii, výsledky naznačujú, že podmienky podobné tým na Zemi môžu byť na iných planétach oveľa vzácnejšie ako sme mysleli,“ uvádza hlavný autor štúdie Giovanni Covone.
Podľa dostupných informácií, zo všetkých študovaných svetov nachádzajúcich sa v obývateľnej zóne je jediným adeptom na vytvorenie a udržanie biosféry iba planéta Kepler-422b. Tu je však nutné podotknúť, že ani táto planéta neprijíma „ideálne“ množstvo energie potrebnej na udržanie zložitej biosféry, avšak je k tomu ako jediná známa planéta veľmi blízko.
Keppler-422b je 1200 svetelných rokov vzdialený potencionálne obývateľný svet krúžiaci okolo oranžového trpaslíka vážiaceho približne 60 % hmotnosti Slnka. Ide o super-Zem s polomerom 1,34-krát väčším ako má naša planéta a doba jej obehu okolo hviezdy je stanovená na 112 dní.
Samozrejme vedci sa svojou štúdiou nesnažia tvrdiť, že v celej Mliečnej dráhe nie je planéta s podobnou biosférou, alebo že neexistujú planéty podobné tej našej, iba upozorňujú, že takýchto planét bude zrejme podstatne menej ako si myslíme.
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú
SpaceX predbehol NASA. Takto vyzerá jeho nový vesmírny skafander
Zem má druhý mesiac, vieme odkiaľ pochádza. Odhalil ho gigantický kráter
Nové dôkazy: Na Marse mohol byť život. Nedávna misia odhalila prekvapivú vec
Jedna z najväčších záhad vedy: Už tušíme, kam sa „vyparilo” 50 % vesmíru
Neverili vlastným očiam: Nad Slovenskom letelo UFO (+fotografie)
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- EÚ chystá veľkú zmenu. Tisíce Slovákov prídu o vodičák
- Veľký elektropredajca krachuje. Má poslednú šancu, ako sa zachrániť
- Čakáme na neho 25 rokov. Prichádza jeden z najlepších Star Wars seriálov
- Efektivitou preráža strop. Postavili ničiteľa spaľovákov, ktorý rozprášil aj monopost F1
- Revolúcia odštartovala. Spustili výrobu prelomovej batérie bez lítia
-
- EÚ chystá veľkú zmenu. Tisíce Slovákov prídu o vodičák
- Veľký elektropredajca krachuje. Má poslednú šancu, ako sa zachrániť
- Od týchto noviniek sa Slováci neodlepia. Netflix a ďalší ti v máji vyrazia dych
- Čakáme na neho 25 rokov. Prichádza jeden z najlepších Star Wars seriálov
- Efektivitou preráža strop. Postavili ničiteľa spaľovákov, ktorý rozprášil aj monopost F1
-
- Veľký deň pre ľudstvo: NASA zachytila zašifrovanú správu z hlbokého vesmíru
- Prelom: Vedci prvýkrát umelo vytvorili čiernu dieru. Padli im sánky, keď začala žiariť
- EÚ stráca trpezlivosť. Obľúbenej sociálnej sieti Slovákov hrozí zákaz
- Od týchto noviniek sa Slováci neodlepia. Netflix a ďalší ti v máji vyrazia dych
- Odhalili desiatky podvodných e-shopov na Slovensku. Vyskúšali sme ich a neverili vlastným očiam (+zoznam)
Nepochopíš, ako si existoval bez nej. Vďaka novinke YouTube sa už nikdy nebudeš nudiť
Platforma Voice of Europe sa dostane na sankčný zoznam EÚ
Televízia al-Džazíra spoznala svoj osud v štáte Izrael. Vláda rozhodla takto
Na budove fakulty záhradníctva SPU vznikla zelená strecha
Pád vetroňa v Martine podľa záchranárov neprežil zhruba 60-ročný muž
Copyright© 2024 by Startitup, s. r. o. Všetky práva vyhradené