Britská vládna spravodajská a špionážna organizácia GCHQ si mnohofarebnou umeleckou inštaláciou uctila výročie narodenia a prácu matematika, logika a kryptografa Alana Turinga, ktorého zariadenie schopné analyzovať pravdepodobné nastavenia Enigmy – šifry používanej armádou nacistického Nemecka – pomohlo zvrátiť vývoj druhej svetovej vojny proti nacistickému Nemecku.

Ako v stredu informovala agentúra Reuters, umelecké dielo s rozmermi 10 x 10 metrov je nainštalované v kruhovom átriu centrály GCHQ v západoanglickom meste Cheltenham. Stalo sa tak pri príležitosti Turingovho výročia narodenia.

Dielo zobrazuje Turingov portrét medzi farebnými stĺpcami koliesok dešifrovacieho stroja s názvom Bombe. Tento prístroj navrhutý Turingom umožnil Britom prelomiť šifrovací kód Enigma, ktorým nemecké vojská šifrovali správy o svojom ďalšom vojenskom postupe.

Od roku 1940 dokázali Briti vďaka práci Turinga a jeho kryptografického tímu prekladať nemecké šifrované správy a predvídať tak ďalšie kroky nemeckej armády.

Aj vďaka tomu sa spojencom podarilo v roku 1945 Nemecko poraziť. Podľa odhadov Turing svojím vynálezom zachránil 14 miliónov ľudských životov a skrátil druhú svetovú vojnu o dva roky.

Autorom diela je Joe Hill, ktorý v ňom ukryl i 15 kódov a zakomponoval doň aj jeden z Turingových citátov: „Občas sa nájdu ľudia, o ktorých si nikto nedokáže predstaviť, že by niečo dokázali, a predsa dokážu urobiť aj nepredstaviteľné.“

V súvislosti s výročím Turingovho narodenia sa v Británii do obehu dostala aj 50-librová bankovka s jeho portrétom, dodal Reuters.

Turing, považovaný za otca modernej výpočtovej techniky, viedol tím, ktorý pre potreby britskej rozviedky prelomil nacistický námorný kód Enigma – išlo o zásadnú udalosť pre ďalší vývoj druhej svetovej vojny, spracovanú aj vo filme Kód Enigmy (The Imitation Game) z roku 2014.

V roku 1952 sa Turing po sexuálnom vzťahu s iným mužom priznal k „hrubej neslušnosti“ a bol nútený podstúpiť „liečbu“ hormonálnymi injekciami. O dva roky neskôr, vo veku 41 rokov, spáchal samovraždu, keď zjedol jablko napustené kyanidom.

Roky po svojej smrti sa Turing stal symbolom predsudkov, ktorými trpeli homosexuáli počas jeho života. Za všetky tieto perzekúcie sa v roku 2009 vtedajší britský premiér Gordon Brown verejne ospravedlnil.

„Bol obdivovaný za svoj brilantný um, ale prenasledovaný za to, že bol homosexuál,“ uviedol riaditeľ GCHQ Jeremy Fleming.

Turing sa v roku 1939 pridal k špionážnej organizácii Government Code & Cypher School, predchodkyni GCHQ, aby pomohol prelomiť nemecké kódy. S poľskou pomocou prelomil kód Enigma. V roku 1945 z GCHQ odišiel.

GCHQ je najväčšia britská špionážna agentúra. Jej úlohou je odpočúvať svet kvôli ochrane britskej bezpečnosti, pričom je však vystavená kritike, že tým porušuje právo verejnosti na súkromie.

Zdroj: TASR

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú