Poznáme presný objem, koľko ton vesmírneho prachu padne každoročne na Zem. Zmerať to trvalo 20 rokov

Každoročne dopadne na našu planétu veľké množstvo vesmírnych častíc. Zamyslel si sa už ale niekedy, aké presné množstvo by to mohlo byť? Ak áno, máme pre teba skvelú správu, po 20 rokoch snaženia a 6 antarktických expedíciách sa skupine vedcov z CNRS (French National Centre for Scientific Research) a univerzity Paris-Saclay podarilo presne zmerať túto hodnotu. O téme informoval portál Phys.

Kozmický prach je všade vôkol nás

Ako píše web IFLScience, v Slnečnej sústave sa nachádza obrovské množstvo vesmírneho prachu. Časť z tohto prachu pochádza z planét a časť sem priniesli kométy a asteroidy. Ako Zem obieha po svojej obežnej dráhe, pravidelne tieto častice prachu naberá a vytvára meteorické roje, ktoré môžeme každoročne sledovať.

Jedna z kozmických prachových častíc objavená na Antarktíde. Cécile Engrand/Jean Duprat

Malá časť tohto prachu však neskončí svoju púť v atmosfére, ale dostane sa až na povrch planéty v podobe mikrometeoritov, ktoré nie sú väčšie ako zlomok milimetra. Zmerať presné množstvo týchto častíc je ale veľmi náročná úloha, ktorá si vyžaduje množstvo času a meraní.

Meranie navyše komplikuje obrovské množstvo, niektoré štúdie hovoria až o 17 miliónoch ton zemského prachu, ktorý neustále cirkuluje v atmosfére. Aby vedci minimalizovali skreslenie svojho výskumu publikovaného v žurnále Earth and Planetary Science Letters a zredukovali množstvo tohto prachu na minimum, obrátili sa na polárnu stanicu Concordia v oblasti Dome C – stanica ležiaca na Anarktíde v nadmorskej výške presahujúcej 3200 metrov, upozorňuje web Sciencealert.

Tony vesmírneho prachu dopadnú na povrch planéty

Keďže zemský prach v tejto oblasti je takmer nemožné nájsť a navyše aj miera akumulácie snehu je v tejto oblasti extrémne nízka, vedci mali dokonalú príležitosť presne zmerať mieru mikrometeoritov v tomto regióne. Počas spomínaných 6 expedícií v priebehu posledných 20 rokov sa podarilo v tejto oblasti identifikovať celkovo 1280 mikrometeoriotov a 808 kozmických sféroidov (roztavená vesmírna hornina) s hmotnosťou pod 350 mikrogramov, pričom značná časť týchto častíc mala priemer iba 30 až 200 mikrometrov.

Podľa ich výpočtov, extrapolovaných na celú planétu, na povrch Zeme každoročne dopadne až 1 600 ton mikrometeoritov a 3 600 ton kozmických sféroidov. Inými slovami za predpokladu, že kozmické častice dopadajú na povrch planéty rovnomerným spôsobom, každoročne nás zasiahne spŕška kozmického prachu o hmotnosti 5 200 ton.

Kozmické sféroidy. Rojas et al., EPSL, 2021

Ďalšou časťou výskumu bola analýza prachových častíc, ktorá odhalila pôvod jednotlivých zŕn. Zistenia naznačujú, že až 80 % mikrometeoritov pochádza z komét, predovšetkým z tzv. Jupiterovej rodiny komét, a zvyšných 20 % pochádza z asteroidov.

Zaujímavým je tiež zistenie, že množstvo prachových častíc väčších ako 100 mikrometrov zodpovedá teoretickým predpokladom o počte ich výskytu na Zemi, avšak menších zŕn bolo objavených podstatne menšie množstvo ako sa predpokladalo.

Čo je však ešte pozoruhodnejšie, modely zainteresovaných odborníkov naznačujú, že celkové množstvo kozmického prachu tesne pred vstupom do atmosféry je približne 15 000 ton ročne. Dôvod takto enormného rozdielu zatiaľ nie je presne jasný, avšak jedným z možných vysvetlení je jednoducho to, že väčšinu kozmického prachu skrátka nie sme schopní detegovať, prípadne sa v priestore okolo Zeme nachádza podstatne menej prachu ako si myslíme.

Výskum môže v budúcnosti pomôcť lepšie vymedziť úlohu kozmického prachu pri dodávaní molekúl vody a uhlíka na Zem v rannom období Slnečnej sústavy, čo zase môže pomôcť objasniť vznik života na našej planéte.

Posledné týždne je Antarktída stredobodom mnohých výskumov

Antarktída je v poslednom období terčom viacerých výskumov. Jeden z posledných naznačuje, že pred 430 000 rokmi, v epoche pleistocénu nad Antarktídu explodoval meteorit, ktorý po sebe zanechal množstvo malých fragmentov.

Vzniknutá explózia bola až 1000-krát silnejšia ako atómová bomba, ktorá vybuchla v japonskej Hirošime a až 4-krát silnejšia ako výbuch známeho meteoru z roku 1908, ku ktorému došlo v tajge pri rieke Podkamennaja Tunguska vo východnej časti Sibíri – Tunguská udalosť. Tá aj bez dopadu vesmírneho telesa spustošila 1250 kilometrov² a zničila viac než 80 miliónov stromov. Viac informácií o tejto nezvyčajnej udalosti nájdeš na tomto odkaze.

V ďalšej štúdii vedci objavili na Antarktíde časticu zo 750 miliónov svetelných rokov vzdialenej galaxie. Zaujímavé ale je, že ide o časticu, ktorá prejde hmotou bez reakcie. Ako sme túto časticu objavili a ako je možné, že sa zastavila zrovna na Zemi sa dočítaš v tomto článku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky