Kedysi dávno v epoche pleistocénu nad Antarktídu explodoval meteorit, ktorý po sebe zanechal množstvo malých fragmentov. Tie boli až teraz objavené medzinárodným tímom vedcov pracujúcim pod záštitou University of Kent. O téme informoval portál NationalGeographic.

Kvantová revolúcia je tu. Prelomový experiment ukázal, ako bude vyzerať budúcnosť

Zrazu sa vyparila, nikto nevie kam. Nad zatmením Slnka sa udialo niečo zvláštne

Doteraz si ju nikto nevšimol. Vedci rekordne blízko Zeme objavili gigantickú čiernu dieru

Antarktídu pred 430 000 navštívil mimozemský objekt

Pred 430 000 rokmi letel Slnečnou sústavou kus vesmírnej horniny o veľkosti futbalového ihriska a mieril priamo k našej planéte, na ktorej zanechal až 17 fragmentov. Analýza fragmentov objavených na vrchole hory Walnumfjellet ukázala, že hornina musela mať priemer najmenej 100 metrov, upozorňuje web IFLScience.

Ako píše web ScienceAlert, napriek tomu, že šlo pomerne o výraznú udalosť, ktorú Zem určite pocítila, náraz nebol dostatočne silný, aby vytvoril impaktný kráter. Kus vesmírnej skaly narazil do hustej zemskej atmosféry, kde bol trením roztrhaný na kusy. Ako sa približoval k antarktickému ľadu, explodoval a zanechal po sebe oblak plynu a odparujúce sa fragmenty padajúce priamo na povrch planéty.

Vesmírne horniny explodujúce po vstupe do atmosféry sú označované ako bolidy. Bolidy sú pomerne časté a od roku 1988 ich NASA zaregistrovala už presne 861-krát.

Mohutná explózia otriasla celým okolím

Explóziu, ktorú vedci popisujú v periodiku Science Advances bola až 1000-krát silnejšia ako atómová bomba, ktorá vybuchla v japonskej Hirošime a až 4-krát silnejšia ako výbuch známeho meteoru z roku 1908, ku ktorému došlo v tajge pri rieke Podkamennaja Tunguska vo východnej časti Sibíri – Tunguská udalosť. Tá aj bez dopadu vesmírneho telesa spustošila 1250 kilometrov² a zničila viac než 80 miliónov stromov.

Udalosti, ktoré sú silnejšie ako Tungská explózia, sú podľa vedcov nesmierne zriedkavé, no napriek tomu k ním dochádza častejšie ako k dopadom asteroidov, ktoré po sebe dokážu zanechať impaktný kráter.

Nájsť stopy po takejto explózii je však extrémne náročná úloha. Teraz sa to však podarilo skupine odborníkov pracujúcich pod vedením planetárneho vedca Matthiasa Van Ginnekena. Tí totiž na vrchole Walnumfjellet v pohorí Sør Rondane v Zemi kráľovnej Maud (zámorské územie Nórskeho kráľovstva) na východe Antarktídy odobrali viac než 5 kg sedimentu.

Zo sedimentu sa v laboratóriu podarilo odobrať až 17 miniatúrnych zrniečok roztaveného meteoritu. Tie podľa slov hlavného autora boli okamžite rozpoznateľné, čudné a nalepené na sebe.

Pri skúmaní kyslíkového zloženia sa ukázalo, že zrná sú ešte čudnejšie než sa na prvý pohľad zdalo, pretože pomer izotopov kyslíka nebol v súlade s tým, čo nám je známe o dopade asteroidov. Zistený pomer naznačoval, že tieto zrnká, nie väčšie ako 0,5 mm sa vytvorili po kontakte s antarktickým ľadom, čo je pre bolidy dosť neobvyklé.

Okrem toho sa ukázalo, že predmetné zrnká sú tvorené najmä železom a olivínom s vysokým obsahom niklu. Pomer súhlasil s druhom vzácneho meteoritu nazývaného pallasit, čím sa potvrdilo, že objavené zrnká sú skutočne mimozemského pôvodu.

Zloženie, nízky obsah izotopu kyslíka-18, ale i celkový chemický profil naznačujú, že všetky objavené meteorické zrnká, zodpovedajú ďalším zrnkám objaveným na iných miestach Antarktídy, takže všetky museli byť vytvorené pre tej istej udalosti.

Na záver vedci upozorňujú, že meteorické udalosti týchto rozmerov majú potenciál zanechať po sebe obrovské škody. Ak by podobný meteorit vybuchol nad obývanou oblasťou, následky by mohli byť katastrofické.