23. júna uplynú presne 4 roky od vypustenia prvej slovenskej družice skCube do vesmíru. Napriek veľkým očakávaniam sa jej misia skončila už po 569 dňoch, následne došlo k strate komunikácie. Teraz prichádza ďalšia. Druhý CubeSat zo Slovenska, označený ako GRB Alpha, je už pripravený a čaká na svoj let do vesmíru, ktorý by sa mal uskutočniť už v marci, informoval o tom na Facebooku Jakub Kapuš z firmy Spacemanic podieľajúcej sa na projekte družice GRB Alpha.

Na vývoji prvej slovenskej družice skCube pracovalo množstvo odborníkov zo SOSA, no do projektu sa zapojili aj študenti, ktorí pracovali na svojich bakalárskych a diplomových prácach. Išlo tak o výsledok veľkej snahy a práce množstva ľudí, ktorý bol na obežnú dráhu vyslaný presne 23. júna 2017.

Po zhruba roku a pol svojho fungovania však malá družica o rozmeroch 10 x 10 x 10 cm a hmotnosti len 1 kg prestala v noci z 12. na 13. januára 2019 komunikovať. Deň na to bola definitívne potvrdená strata prvej družice, ktorú Slovensko vyslalo do vesmíru. Skúšame to však znova.

Slovensko vyšle do vesmíru svoju druhú družicu

Prvý impulz prišiel ešte v októbri 2019, kedy sa účastníkom Medzinárodného astronautického kongresu vo Washingtone D.C. z Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach podarilo obsadiť 2. miesto v súťaži o vynesenie vlastného CubeSat satelitu veľkosti 1U. Vďaka tomuto úspechu sa mohli zúčastniť projektu GRB Alpha, ktorého cieľom je pozorovanie gama zábleskov z orbitálnej dráhy.

Po necelých 2 rokoch je druhá slovenská družica pripravená na svoj let. Veľký míľnik v jej vývoji prišiel aj v auguste 2020, kedy Letecká fakulta TUKE získala frekvenciu pre komunikáciu s družicou na orbite.

Zobraziť celú galériu (3)

Logo GRB Alpha a inštitúcií zapojených do projektu. Zdroj: TUKE/Letecká fakulta

Ide pritom o nesmierne dôležitý krok pre zaistenie komunikačného kanálu s družicou, bez ktorého by bola prakticky nepoužiteľná. Družica bude komunikovať na frekvencii 437,025 MHz a prostredníctvom nej budú prijímané všetky potrebné údaje a telemetrické dáta, ktoré budú navyše prístupné pre všetkých rádioamatérov po celom svete.

„Na tejto frekvencii budete môcť prijímať základné aj detailné údaje satelitu v dvoch formátoch. Najzákladnejším údajom je volacia značka, takzvaný maják, ktorý bude vysielaný v Morseho abecede s rýchlosťou 18 slov za minútu.

Druhou, detailnejšou možnosťou, budú telemetrické údaje vo formáte paketu AX.25 s rýchlosťou 9600 bit/s a GMSK moduláciou. Tu sa príjemca bude môcť dozvedieť údaje o stave jednotlivých palubných systémov,“ informuje Letecká fakulta TUKE.

Ďalším dôležitým krokom pred vypustením družice do vesmíru bolo testovanie, ktoré družica GRB Alpha úspešne absolvovala začiatkom decembra 2020. Počas skúšok bola podrobená niekoľkým dôležitým testom, ktoré mali odhaliť prípadné nedostatky a problémy, aby ich bolo možné včas opraviť.

Zobraziť celú galériu (3)

TUKE/Letecká fakulta

Celkovo absolvovala 3 dôležité skúšky. Prvou bol vibračný test simulujúci vibrácie počas štartu ruského Sojuzu, ktorý GRB Alpha do vesmíru vynesie. Ďalším krokom bol test v termo-vákuovej komore, ktorý mal odhaliť množstvo odpareného materiálu pri vákuu a teplote 60 °C. Poslednou zastávkou pred odoslaním satelitu do Ruska bola kalibrácia magnetometrov. (Magnetometer sa v družiciach využíva na monitorovanie zmien magnetického poľa)

Je pripravená na let

V momentálnej fáze je teda družica definitívne pripravená na svoj let do vesmíru a aktuálne čaká v Moskve na vynesenie raketou Sojuz 2, ktorá poletí z ruského kozmodrómu Bajkonur. Podľa posledných informácií by k štartu rakety malo dôjsť 20. marca.

Životnosť misie bola stanovená na minimálne 1 rok. Po vypustení bude musieť družica obehnúť niekoľkokrát po orbitách, aby sa mohla následne stabilizovať pomocou špeciálnych nedymových magnetov v držiakoch vytlačených na 3D tlačiarni.

Následne magnety nasmerujú svoje póly opačným pólom Zeme, čo v konečnom dôsledku spôsobí osciláciu družice počas letu na orbite. V prvotnej fáze po vypustení bude kontrolované „zdravie“ družice pomocou dát o teplote, napätí, GPS signálu a detegovaného gama žiarenia. Následne bude môcť spustiť operácie zamerané na pozorovanie gama žiarenia.

Družica bude „predskokanom“ projektu CAMELOT

Tento experiment je zároveň predzvesťou pripravovaného projektu CAMELOT (Cubesats Applied for Measuring and Localising Transients). Hoci dokáže pokryť len približne osminu efektívnej plochy v porovnaní s týmto projektom, jedná sa o predbežné potvrdenie zmyslu a účelu celej tejto misie, ktorá bude obsahovať najmenej 9 nanosatelitov veľkosti 3U. Tie budú taktiež vybavené detektormi pre meranie gama žiarenia.

Zobraziť celú galériu (3)

fermi.gsfc.nasa.gov

Zároveň bude možné porovnať experiment s ďalšími už existujúcimi GRB družicami na orbite. Pre Slovensko však pôjde o druhý významný moment vo vynášaní vlastných družíc do vesmíru. Po úspechu prvej skCUBE družice, aj keď s predčasným koncom, sa tak môžeme pripraviť na vyslanie druhého významného projektu, ktorý zásadným spôsobom prispeje k meraniu gama žiarenia.