Zem obieha okolo Slnka po mierne elipsovitej dráhe a zároveň rotuje okolo svojej osi. Keďže zemská os nie je rovnobežná s kolmicou na ekliptiku, Zem je pri svojom obehu jemne naklonená o približne 24°. Zaujímavé však je, že ani samotná zemská os nemá svoju pevnú polohu vzhľadom na zemské teleso. V dôsledku tejto „nestability“ sa zemské póly tiež pomaly, ale isto pohybujú.

Tento pohyb pólov nazývame Chandlerovo kolísanie (Chandler wobble) a periódu zmien polohy pólov, ktorá nie je úplne pravidelná nazývame Chandlerova perióda. Ako píše portál BGR, doposiaľ sme toto kolísanie pólov nezaznamenali na žiadnej planéte okrem tej našej. Všetko sa však mení vďaka výskumu publikovanom v žurnále Geophysical Research Letters, ktorý naznačuje, že k rovnakej udalosti (aj keď v menšej miere) dochádza aj na Marse.

freepik

Presnejšie sa póly od svojej osi vzďaľujú každých 200 dní o približne 10 centimetrov. Miernejší pohyb oproti Zemi je zrejme spôsobeným tým, že Mars nedisponuje hustou atmosférou a povrchovou vodou, ktorá by tento pohyb zvýraznila.

Štúdia sa zakladá na údajoch zozbieraných počas posledných 18 rokov sondami Mars Odyssey, Mars Reconnaissance Orbiter a Mars Global Surveyor, ktoré okolo červenej planéty obiehajú, upozornil web Space.

Hoci vedci predpokladajú, že toto kolísanie pólov sa vyrieši samé a časom jednoducho zanikne, v súčasnosti máme ideálnu možnosť na jeho pozorovanie, čo môže veľa napovedať o tejto nehostinnej planéte.

Pristátie na Marse

Mars bude v najbližších mesiacoch stredobodom pozornosti všetkých vedcov aj z iných dôvodov. Už 18. februára totiž v 45 km širokom kráteri Jezero pristane rover Perseverance, ktorý bude na Marse hľadať prvé známky života. V minulosti bol tento kráter miestom, kde sa rozprestieralo obrovské jazero, do ktorého ústila rieka ešte pred miliardami rokov.