Hoci je Mars v súčasnosti pre nás stále neobývateľnou planétou, v minulosti mohlo byť všetko inak. Svedčia o tom aj doposiaľ získané údaje, ktoré naznačujú, že na povrchu kedysi tiekla voda. Nedávno sa dokonca na červenej planéte podarilo objaviť aj tri jazerá s kvapalnou vodou.

Údaje o histórii Marsu si navzájom odporujú

Podľa novej štúdie publikovanej v žurnále Science Advances je možné, že ak na Marse existoval život, mohol sa postupne presunúť hlboko pod jeho povrch. Podľa hlavného autora štúdie planetárneho vedca Lujendra Ojhu môžu útroby Marsu dokonca predstavovať najlepšie a najdlhšie obývateľné prostredie v histórii tejto planéty, informoval web ScienceDaily.

freepik

Obývateľnosť Marsu je pomerne kontroverzná téma, pri ktorej sa vždy vynára otázka: Ako je možné, že v minulosti (zhruba pred 4,1 až 3,7 miliardami rokov) sa na povrchu Marsu nachádzala voda, keď podľa klimatických modelov bolo v tomto období Slnko až o 30 % chladnejšie ako je dnes?

Navyše, Mars je aj v súčasnosti veľmi chladné miesto, ktoré v porovnaní so Zemou prijíma iba 43 % slnečného toku, vďaka čomu sa priemerná teplota počas marťanskej zimy pohybuje na úrovni -63°C. V ranných hodinách môže teplota dokonca klesnúť až na mrazivých -95 °C, čo si na Zemi ani nevieme predstaviť, informoval portál ScienceAlert.

Klimatickým modelom však odporujú geologické a iné ukazovatele ako napríklad riečne korytá, polárne oblasti, existencia minerálov priamo spojených s výskytom tekutej vody a podobne. Tento paradox tiež nazývame „Paradox slabého mladého Slnka“, ktorý už v roku 1972 načrtol renomovaný vedec a popularizátor vedy a kritického myslenia Carl Sagan spolu s Georgom Mullenom.

Paradox slabého mladého Slnka hovorí o tom, že modely Slnka naznačujú, že naša hviezda postupom času naberala na svojom výkone, čo by znamenalo, že Zem aj Mars vo svojich počiatkoch museli byť veľmi mrazivé. Tomu však zase odporujú geologické nálezy indikujúce tekutú vodu, ktorá sa na červenej planéte mala v tej dobe nachádzať.

Vedci čiastočne objasňujú paradox slabého mladého Slnka

Nová štúdia však čiastočne celý tento paradox vysvetľuje tým, že na skalnatých planétach ako je Mars, Zem, Venuša alebo Merkúr, generuje geotermálnu energiu rozpad rádioaktívnych látok a pôsobenie slapových síl.

Na Zemi vďaka geotermálnej energii vznikajú napríklad subglaciálne jazera, čo sú jazerá s tekutou vodou nachádzajúce sa pod ľadovcami. Podľa vedcov je možné, že práve geotermálna energia spôsobila, že pred 4 miliardami rokov sa nachádzala na tejto studenej planéte voda v tekutom skupenstve.

NASA/JPL/University of Arizona

Voda sa presunula pod povrch planéty

Autori štúdie k tomuto záveru dospeli prostredníctvom modelovania termofyzikálneho vývoja ľadu, čo im umožnilo odhadnúť, koľko tepla bolo potrebného na vytvorenie tekutej vody zo snehu a ľadu a subglaciálnych jazier.

Dosiahnuté výsledky potom porovnali s rôznymi existujúcimi údajmi a zistili, že podmienky potrebné na topenie podpovrchovej vrstvy boli v minulosti na Marse všadeprítomné. Okrem toho poskytovali ďalšie dodatočné teplo nárazy meteoritov a vulkanická aktivita.

Vedci tiež pripúšťajú, že povrch Marsu mohol byť kedysi teplý a mokrý, avšak tieto klimatické podmienky nevydržali dlho, pretože Mars stratil svoje magnetické pole pomerne skoro. Z tohto dôvodu mohla byť voda dlhodobo stabilná v tekutom stave iba hlboko pod povrchom.

To znamená, že ak na Marse niekedy existoval život, je možné, že sa spolu s tekutou vodou „presunul“  hlbšie pod jeho povrch, pričom podľa Ojhu mohol byť život v takýchto hĺbkach udržiavaný hydrotermálnou aktivitou a reakciami hornín a vody.