Vďaka systému veľkých moderných optických ďalekohľadov známych tiež pod skratkou VLT (Very Large Telescope) máme možnosť sa pozrieť na nádhernú fotografiu známej planetárnej hmloviny NGC 246, o téme informoval Sciencealert.

Žiadne rakety, do vesmíru nás dostanú solárne krídla. Ukázali novú družicu s revolučným pohonom

Vedci namierili Webbov teleskop na blízku planétu. Je až 50 % šanca, že tam nájdu život

Legendárne observatórium našlo stratenú planétu. Jedna vec na nej vôbec nesedí

Napriek tomu, že NGC 246 sme objavili už pred niekoľkými storočiami, táto 1600 svetelných rokov vzdialená planetárna hmlovina neprestáva fascinovať. Ide totiž o zvláštne sformovanú hmlovinu pripomínajúcu lebku, ktorá v sebe ukrýva jedno obrovské tajomstvo.

NGC 246 okrem svojho katalógového mena nesie názov „Lebka“ a je vôbec prvým prípadom planetárnej hmloviny, ktorá má v strede hierarchický trojhviezdny systém.

O tejto zvláštnosti vieme od roku 2014, kedy prostredníctvom spomínaného teleskopu VLT astronómovia zistili, že okrem bieleho trpaslíka a jeho spoločníka, sa v hmlovine nachádza aj červený trpaslík, upozornil web Phys.

V strede hmloviny sa ukrýva niečo unikátne

V hmlovine červený a biely trpaslík obiehajú okolo seba ako pár vo vzdialenosti 500-násobku dĺžky medzi Slnkom a Zemou. Okolo tejto dvojice obieha ešte tretia hviezda, ktorá je od nich vzdialená približne 1900-krát ďalej, ako je Zem od Slnka. Spoločne teda tieto tri hviezdy tvoria prvú a doposiaľ jedinú objavenú planetárnu hmlovinu, v strede ktorej sa nachádza hierarchický trojhviezdny systém.

Tento nový a detailný obraz hmloviny Lebka sa podarilo zachytiť pomocou prístroja FORS2 nasadenom na teleskope VLT v čilskej púšti Atacama. Ide o úplne nový snímok, na ktorom  môžeme vidieť NGC 246 nachádzajúcu sa v súhvezdí Veľryba v celej svojej kráse.

V tomto prípade sa astronómovia zamerali na zachytenie svetla emitovaného iba v určitom rozsahu vlnovej dĺžky. Pozorovanie svetla emitovaného konkrétnymi prvkami pomáha pri objasnení chemického a štrukturálneho zloženia jednotlivých hmlovín – tých poznáme približne 1800.

Snímka umožňuje sledovať, v ktorých miestach je hmlovina Lebka bohatá (prípadne chudobná) na vodík (červená farba) alebo kyslík (bledomodrá farba). Fotografiu vedci vytvorili v rámci ESO Cosmis Gems, teda iniciatívy, ktorej úlohou je získať snímky vizuálne atraktívnych objektov.