Zamyslel si sa už nad tým, či by nás dokázali objaviť potencionálni obyvatelia mimozemských planét? Ak nie, nič si z toho nerob, urobili to za teba vedci v štúdii publikovanej v žurnále Monthly Notices of The Royal Astronomical Society: Letters, o téme informoval portál Sciencealert a pred pár dňami aj Forbes.

Hlavným cieľom autorov štúdie bolo identifikovať všetky blízke hviezdy, ktoré by mohli vidieť Zem ako tranzitujúcu exoplanétu. Na spozorovanie Zeme by totiž mimozemskí astronómovia museli použiť rovnaké techniky ako my. Jedna z techník, ktorá je veľmi často využívaná, je práve tranzitná metóda.

Tranzit je dej, pri ktorom veľká planéta prechádza popri svojej hviezde a spôsobí pokles jej jasnosti. Tento proces je jeden zo spôsobov, ako odhaliť existenciu exoplanét, odhadnúť jej veľkosť a určiť zloženie jej atmosféry. Presne určiť zloženie atmosféry objavených exoplanét pomôže určite aj teleskop Jamesa Webba, ktorý je nástupcom Hubblovho teleskopu.

Teleskop by mala podľa plánov vyniesť do vesmíru raketa už v marci 2021. Konštrukcia je však tak rozmerná, že by sa rozložená do priestoru pre náklad teleskop nezmestil. Preto bude zložený a opäť sa rozloží až vo vesmíre, kde bude vynesený na druhý z piatich Lagrangeových bodov (L2). Ten sa nachádza až 1,5 milióna kilometrov od Zeme, a teleskop teda bude obiehať vo väčšej vzdialenosti ako samotný Mesiac.

Zobraziť celú galériu (0)

NASA

Bude až 100-násobne výkonnejší a vesmír uvidí najmä v infračervenom spektre. Jeho citlivosť na infračervené svetlo mu umožní vidieť až 13,5 miliardy rokov späť do minulosti, teda pozorovať tak vzdialené galaxie, ktoré vznikli „krátko“ po Veľkom tresku.

K tranzitu samozrejme nedochádza u každej exoplanéty. Pri tejto metóde je totižto nutné, aby orbitálna rovina planéty ležala presne v rovine zorného uhla pozorovateľa, aby bolo možné sledovať, ako planéta „križuje“ svoju hviezdu. To spôsobuje pokles jasu hviezdy, čo poskytuje spoľahlivé informácie o veľkosti danej exoplanéty.

Pri tomto procese sa tiež svetlo pozorovanej hviezdy filtruje cez atmosféru prechádzajúcej planéty a analýza toho, ako sa toto svetlo mení, naopak napovedá o zložení atmosféry, informuje Forbes vo svojom článku z 28. októbra.

Tranzit planéty okolo svojej hviezdy spôsobuje zníženie jej jasu z našej prespektívy. Zdroj: YouTube/NASA Goddard

Na výpočet toho, z ktorých hviezd by bolo možné sledovať Zem v tranzite, skombinovali vedci údaje z vesmírnych observatórií Gaia a TESS, čo im umožnilo identifikovať celkovo 1004 vhodných hviezd nachádzajúcich sa v rozmedzí 326 svetelných rokov. Z nich 508 zaručuje minimálne 10-hodinové pozorovanie prechodu Zeme, pričom dve z hviezd na tomto zozname sú známymi „hostiteľmi“ exoplanét.

Autori štúdie sa však domnievajú, že v tomto zozname je oveľa viac exoplanét a dokonca sa domnievajú, že každá desiata hviezda môže byť hostiteľom planéty podobnej Zemi.

Väčšinu týchto hviezd (až 77 %) sú červené trpaslíky, najmenšie a najchladnejšie hviezdy hlavnej postupnosti, 6 % tvoria žlté trpaslíky podobné nášmu Slnku a zvyšok je tvorený iným hviezdnym typom. Vedci tiež prezradili, že najbližšia hviezda, z ktorej možno pozorovať tranzit Zeme, sa nachádza vo vzdialenosti 28 svetelných rokov.