Prvý a najväčší prieskum galaxií vesmíru priniesol so sebou nečakané výsledky. Reč je o prieskume s názvom ALPINE realizovanom prostredníctvom zariadenia ALMA (Atacama Large Millimeter/submillimeter Array), ktoré okrem iného dokázalo zaznamenať napríklad aminokyselinu v atmosfére našej sesterskej planéty.

Vyše stovka galaxií vo veľkom prieskume

Medzinárodný tím astronómov sa v prieskume ALPINE (the ALMA Large Program to Investigate C+ at Early Times) zameriava na merania plynu a prachu 118 galaxií vzdialených viac ako 12 miliárd svetelných rokov.  To znamená, že pozorujú galaxia iba 1 až 1,5 miliárd rokov po Veľkom tresku, teda v období, kedy dochádzalo k ich prudkému rastu, o téme informoval web Keckobservatory.

Dve galaxie pozorované zariadením ALMA. Červená farba - plyn; Žltá farba - prach. B. Saxton NRAO/AUI/NSF, ALMA (ESO/NAOJ/NRAO), ALPINE team

Počas tohto obdobia získala väčšina galaxií svoj tvar, značnú časť svojej hmotnosti, prach, ale i ťažké prvky. Práve zistenie množstva prachu a ťažkých prvkov šokovalo vedcov, ktorí o svojich meraniach informovali prostredníctvom žurnálu Astronomy & Astrophysics.

Napriek domnienkam, že takto „mladé“ galaxie by nemali obsahovať veľa prachu a ťažkých prvkov (všetky prvky ťažšie ako vodík a hélium), približne 20 % pozorovaných galaxií nimi doslova prekypovalo. V týchto galaxiách sa nachádzalo dokonca také množstvo prachu, že zakryli časť prichádzajúceho ultrafialového svetla zo vznikajúcich hviezd, informoval portál Phys.

Vyspelé galaxie už v rannom vesmíre

Čo je však na tomto objave také šokujúce? Najviac určite to, že galaxie v rannom vesmíre boli oveľa vyspelejšie než sme predpokladali. V tomto prípade sa vyspelosťou myslí najmä prítomnosť množstva ťažkých prvkov a prachu.

Prach a ťažké prvky sú totiž považované za vedľajší produkt, ktorý vzniká smrťou hviezdy. V tak rannom období vesmíru však galaxie nemali dostatok času ani na vytvorenie hviezd, takže objav ťažkých prvkov a prachu je veľkým prekvapením.

Okrem toho tím vedcov skúmal aj tvar a štruktúru jednotlivých galaxií. Tie boli rovnako ako ich zloženie veľmi prekvapujúce, pretože namiesto očakávaného tvaru, sa niektoré z pozorovaných galaxií začínali podobať špirálovitým galaxiám. Predpokladalo sa, že v dôsledku kolízii budú galaxie vyzerať ako „vraky po náraze“, no namiesto toho niekoľko z nich úspešne rotovalo usporiadaným spôsobom bez najmenších známok kolízie, vysvetľuje  vedec John Silverman.

Uvedené zistenia naznačujú, že galaxie v rannom vesmíre sa vyvíjali oveľa rýchlejšie než sme predpokladali. Odpoveď na to, prečo tomu tak je, však zatiaľ nemáme.

Tím astronómov vyzdvihuje tiež zariadenie ALMA, bez ktorého by výskum nebolo možné realizovať, nakoľko táto sieť rádioteleskopov dokáže pozorovať pohyb plynu emitovaného z oblasti tvoriacich sa hviezd a oblastí zakrytých prachom. Vedcom tiež dokázali detegovať niekoľko galaxií, ktoré sa nepodarilo objaviť ani Hubblovým teleskopom, vďaka čomu dostali názov „Hubble-dark“.