Keďže je cesta na Mars bližšie ako kedykoľvek predtým, vedci usilovne pracujú na nových technológiách, ktoré posádku ochránia pred rôznymi nástrahami vesmíru. Azda najdiskutovanejšou prekážkou, ktorej astronauti musia čeliť, je nebezpečná vesmírna radiácia.

Portál Engadget na svojich stránkach upozornil na prácu vedcov z univerzity v Severnej Karolíne a Standforde, ktorých výskum bol zameraný na ochranu astronautov pred rôznymi účinkami vesmírneho žiarenia.

Huba požierajúca rádioaktívne žiarenie

Konkrétne sa vedci zamerali na jeden typ húb, ktorý dokáže nielen čeliť radiácii, ale dokonca sa ňou aj živiť. Vedci pritom iba nedávno objavili, že týmto hubám sa darí v extrémne kontaminovanom prostredí viac ako hocikde inde. Jedná sa o typ huby Cladosporium sphaerospermum.

Huba je charakteristická svojim pomalým rastom, nepohlavnou reprodukciou a tmavým pigmentom. Cladosporium sphaerospermum produkuje veľké množstvo melanínu, ktorý hubu chráni pred ultrafialovým žiarením. Hladina melanínu v tejto hube je dokonca natoľko vysoká, že jej umožňuje absorbovať rádioaktívne žiarenie priamo pri zdroji radiácie v Černobyle a premieňať ho na druh chemickej energie, ktorú potrebuje k životu.

Pixabay

Výskyt Cladosporium sphaerospermum v černobyľskom reaktore bol zaznamenaný v roku 1991, teda iba 5 rokov po tragickej havárií. V tomto období si vedci na stenách v širšom okolí havárie všimli množstvo čiernych nánosov a usadenín. Podľa vedcov tieto čierne nánosy spôsobili huby, presnejšie viac než 200 druhov rádiotrofických húb z 98 rozličných rodov.

Veľké množstvo melanínu, ktorým tieto huby oplývajú, spôsobilo čierne sfarbenie. Zo všetkých druhov sa prežiť v epicentre rádioaktívne žiarenia podarilo celkovo iba trom, pričom Cladosporium sphaerospermum je jedným z nich.

Portál Phys informoval, že spomínaní výskumníci svoje zistenia zaslali aj do vesmírnej agentúry NASA, ktorej sa práca vedcov páčila natoľko, že vzorky húb odoslala na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Astronauti následne zaslané vzorky umiestnili do Petriho misiek, ktoré sa využívajú na kultiváciu mikroorganizmov a pozorovali ich po dobu 30 dní.

Ukázalo sa, že časť misky, ktorá obsahovala huby Cladosporium sphaerospermum, znížili úroveň žiarenia približne o 2 % oproti druhej časti, kde sa huby nenachádzali a slúžila ako kontrolná vzorka. Zníženie žiarenia o 2 % síce nie je markantné, no výskumníci vypočítali, že ak by misky boli celé pokryté hubami, žiarenie by sa mohlo znížiť až o 9 %.

Vývoj húb v Petriho miske počas 48 hodín Space Tango, Inc.

Vedci taktiež zistili, že vrstva húb s hrúbkou 21 cm do značnej miery neguje prijatú dávku kozmickej radiácie, pričom na povrchu Marsu bude stačiť iba 9 cm hrubá vrstva.

Hubu vypestujú na palube vesmírnej lode

Veľkou výhodou tejto „ochrannej bariéry“ vytvorenej z húb pri prípadnom medziplanetárnom cestovaní je aj to, že na palubu vesmírnej lode stačí vziať iba malé množstvo húb, ktoré astronauti môžu podľa potreby jednoducho ďalej pestovať. Huby v tomto prípade doslova zachránia život, keďže pri jednej ceste na Mars bez ochrannej bariéry astronaut absorbuje až 60 % maximálnej odporúčanej dávky, ktorú môže človek prijať počas celého života.

Spomínané huby sa teda javia ako ideálny prostriedok na vytvorenie ochrannej bariéry aj pre posádku ISS. Vesmírnu stanicu sa vedci neustále snažia vylepšovať, aby v čo najväčšej možnej miere eliminovala všetky riziká vesmírneho žiarenia. Posádku však udržuje v bezpečí zemské magnetické pole, ktoré slúži ako ochranná bariéra. Medzinárodná vesmírna stanica sa pohybuje po orbite v rámci tejto magnetickej bariéry, aby posádku udržala v bezpečí, informuje verejnosť NASA.

Veľké riziko spojené s vesmírnym žiarením však nastáva pri medziplanetárnych misiách, kde astronauti nie sú chránení zemským magnetickým polom. V týchto prípadoch nemá nebezpečné častice čo zachytávať a tie prenikajú priamo pod pokožku, čo môže až niekoľkonásobne zvýšiť riziko rakoviny a v extrémnych prípadoch spôsobiť akútnu chorobu z ožiarenia.

Hubovú ochrannú bariéru by mohol pri svojich misiách využiť aj vizionár Elon Musk, ktorý svojou vesmírnou loďou Starship plánuje vyniesť ľudí na Mesiac a neskôr aj na Mars. Kým však bude Starship pripravený na tieto medziplanetárne misie, môžeme s nadšením sledovať tri robotické misie, ktoré pristanú na Marse v priebehu tohto roka, respektíve na začiatku budúceho.