Pod pieskom Marsu sa niečo hýbe. Vedci hovoria o jave ako z filmu Duna

Mars stále skrýva viac otázok než odpovedí a najnovší výskum holandských vedcov k nim pridáva ďalšiu – planéta sa akoby sama hýbala. Tím z univerzity v Utrechte v laboratórnych podmienkach simuloval prostredie Červenej planéty a objavil zvláštny jav: kusy zamrznutého oxidu uhličitého sa dokážu doslova zahrabávať do piesočných dún, píše portál Futurism.

Tajomné kanály na Marse

Na povrchu Marsu sa už desaťročia pozorujú úzke kanály známe ako „gullies“. Dlho sa predpokladalo, že ich vytvorila tečúca voda – dôkaz dávnej minulosti, keď bol Mars plný jazier a riek. Novšie dáta z orbitálnej sondy NASA Mars Reconnaissance Orbiter však naznačili iné vysvetlenie. Kanály zrejme vznikajú sezónnym zamŕzaním a topením oxidu uhličitého, teda suchého ľadu.

Vedkyňa Lonneke Roelofs sa rozhodla túto teóriu otestovať experimentálne. Pomocou špeciálnej „marsovskej komory“ na britskej Open University, ktorá dokáže napodobniť extrémne marťanské podmienky, sledovala, čo sa stane, keď blok CO₂ ľadu dopadne na svah pokrytý pieskom.

Ako scéna z Duny

„Bolo to, akoby som sledovala piesočné červy z filmu Duna,“ opísala Roelofs pre portál Geophysical Research Letters. Keď teplota v komore dosiahla marťanských -120 °C, blok ľadu sa začal pohybovať. Plyny z jeho spodnej časti sa pri zahrievaní prudko uvoľnili a vzniknutý tlak „odfúkol“ piesok okolo neho.

Výsledok bol prekvapivý: ľad sa sám zaryl do svahu a postupne sa kĺzal dole, pričom za sebou zanechal úzky výkop pripomínajúci brázdu po zvierati. Presne takéto štruktúry vedci pozorujú na fotografiách z Marsu.

„Našli sme ideálny uhol svahu a zrazu sme videli, ako sa blok správa ako krtko,“ vysvetlila vedkyňa. „Doslova sa zahrabával do svahu a posúval sa nižšie.“

Keď sa ľad zmení na plyn

Keď blok dosiahne dno duny, postupne sa vyparí – proces nazývaný sublimácia. Zanechá po sebe len dutinu v piesku. Tento cyklus sa opakuje každú marťanskú zimu, keď teploty prudko klesnú a suchý ľad sa tvorí na povrchu dún.

Vedci predpokladajú, že takto vznikajú stovky menších kanálov po celej planéte. A hoci ide o čisto fyzikálny jav, nie o biologický život, dáva nám cenný pohľad na to, ako dynamicky sa správa aj zdanlivo mŕtva planéta.

Čo to znamená pre Zem

Roelofs verí, že skúmanie týchto javov môže pomôcť lepšie pochopiť aj našu planétu. „Keď skúmame procesy na iných svetoch, učíme sa klásť nové otázky o Zemi,“ uviedla. Takéto experimenty nám ukazujú, že geologické zmeny nemusia byť vždy pomalé – aj jednoduchý fyzikálny proces dokáže v krátkom čase premeniť celý povrch.

Najnovší experiment teda potvrdzuje, že Mars je oveľa živší, než sme si mysleli. A možno jedného dňa budeme môcť tieto „zahrabávacie“ procesy sledovať priamo – napríklad cez objektív roverov, ktoré práve skúmajú jeho zamrznuté duny.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda