Raketoplán Boeing X-37B sa po niekoľko mesačnej prestávke vydá na svoju šiestu vesmírnu misiu. Záhadné plne autonómne lietadlo prvýkrát na orbitu vzlietlo ešte v roku 2010 a odvtedy vykonalo už päť misií, z ktorých každá trvala dlhšie než tá predošlá. O účele misií boli po návrate raketoplánu zverejnené stručné informácie, ktoré vyvolali mnoho rôznych dohadov o skutočnom účele tohto stroja. Tentokrát sa však žiadne utajovanie nekoná, píše portál Business Insider.

Potvrdila to samotná veliteľka Vzdušných síl Barbara Barettová. „Táto misia maximalizuje jedinečné schopnosti raketoplánu X-37B a bude počas nej vykonaných viacero experimentov,“ povedala v online vysielaní, ktoré veliteľstvo usporiadalo.

„Jeden experiment bude skúmať reakciu materiálov na vesmírne podmienky. Druhý bude skúmať vplyv vesmírnej radiácie na semená a tretí experiment spočíva v premene slnečného žiarenia na vysokofrekvenčné mikrovlnné žiarenie a prenos tohto žiarenia na Zem.“ Ministerka ďalej uviedla, že raketoplán X-37B odštartuje z Mysu Canaveral na Floride už 16. mája.

Prvý let raketoplánu X-37B z roku 2010. Raketoplán je umiestnený v púzdre štartovacej rakety Atlas V. Na pozadí je viditeľná polovica celého stroja. Zdroj: af.mil

Boeing X-37B je experimentálny bezpilotný vesmírny raketoplán dlhý 8,9 metra, na výšku má 2,9 metra a jeho rozpätie krídel je 4,5 metra. Váži takmer päť ton a je primárne určený na testovanie nových technológií na obežnej dráhe a pri návrate do atmosféry. Napriek tomu, že X-37B strávil počas posledných 10 rokov drvivú väčšinu času na orbite, americké letectvo zverejňuje informácie len málokedy.

Po návrate z misie v máji roku 2017 letectvo uviedlo, že X-37B testuje „pokročilé navádzanie, navigáciu a kontrolu, systémy tepelnej ochrany, avioniku, vysokoteplotné štruktúry a tesnenia, autonómny orbitálny let, návrat a pristávanie“ a niekoľko ďalších technológií. Viac informácií o X-37B sa nachádza na oficiálnej stránke amerických vzdušných síl.

Boeing

Napriek tomu, že podľa pôvodných predpokladov mal vo vesmíre vydržať len 270 dní, počas piatich misií od roku 2010 tam strávil bezmála až 3000 dní, čo je viac ako 7 a pol roka. Špekuluje sa o jeho záhadnom pohone, ktorý má údajne popierať tretí Newtonov zákon o akcii a reakcii, o čom sme písali tu.

Pohon EM-Drive údajne nevyužíva žiadne palivo a na Mars by človeka mohol dostať v priebehu neuveriteľných 70 dní.