Antarktída je okrem iného aj najväčším súvislým ľadovým územím na Zemi. To, čo leží pod ňou, je však do veľkej miery aj dnes stále záhadou. V súčasnosti je polovica územia pokrytého ľadom mimo dosahu akýchkoľvek zariadení a meraní. Práve preto toho o niektorých častiach najchladnejšieho kontinentu ešte stále veľa nevieme. Vďaka novej podrobnej mape vrchov a údolí Antarktídy však vedci zistili, aký hlboký je vlastne najhlbší kaňon na Zemi, informuje Science Alert.

Územie sa rozprestiera viac ako tri a pol kilometra pod hladinou mora. Kaňon je takmer rovnako hlboký ako priemerná hĺbka oceánu a 8-krát taký ako najnižšie položené miesto na súši – pobrežie Mŕtveho mora, ktoré sa nachádza ani nie 400 metrov pod hladinou svetového oceánu.

Takto vyzerá nanovo zmapovaný povrch Antarktídy a Denmanov kaňon. Screenshot/Youtube

Letecké prieskumy Antarktídy sa v minulosti spoliehali hlavne na radar, a preto neboli schopné zmerať celú hĺbku tohto kaňonu. Nedávno vydaná mapa však zaberá širšie územie a vďaka nej teraz poznáme aj skutočnú hĺbku tohto kaňonu. „V minulosti bolo viacero pokusov o zmapovanie Denmanovho ľadovca, ale radarom sa nikdy nepodarilo preskúmať dostatočnú hĺbku, aby bolo vidieť až na dno,“ povedal pre BBC News Mathieu Morlighem, ktorý študuje tvary ľadovcov na Kalifornskej univerzite v Irvine. „Koryto kaňonu je také hlboké a úzke, že signály radaru sa od bočných stien odrážajú a znemožňujú zistiť skutočný obraz dna.“

Screenshot/Youtube

Na základe dát získavaných od 19 rôznych geografických inštitútov už od roku 1967 je vytvorená mapa, na základe ktorej vieme mnoho o tom kam a ako sa v budúcnosti ľad bude posúvať. Systém, ktorý vytvoril novú mapu povrchu sa volá BedMachine a funguje trochu inak.

Systém totiž kombinuje informácie o tokoch ľadu a o seizmickej aktivite z minulosti a zároveň spolupracoval spolu s radarom a vytvoril zatiaľ najpodrobnejší obraz povrchu Antarktídy.

Tak ako sa vedci domnievali, nové merania priniesli viacero prekvapení. Podložie je pravdepodobne položené oveľa nižšie, než sa predpokladalo. To znamená, že ľadovce sú na tomto území vystavené oveľa vyššiemu riziku pohybu, hlavne v našom svete, ktorý sa neustále zohrieva. Antarktída sa vďaka otepľovaniu roztápa a regióny, ktoré sú ním najviac najviac ohrozené, sa podľa vedcov nachádzajú hlavne v jej západnej časti.

Výskum pomocou systému BedMachine odhalil viac o tom, ako vyzerá povrch Antarktídy pod masami ľadu.

Aj keď nie každá časť kontinentu je rovnako ohrozená, ľadovce na zvažujúcich sa povrchoch sú oveľa viac vystavené riziku možnej nestability. Denmanov ľadovec je umiestnený na obzvlášť nebezpečnom mieste a roztopenie sektora, v ktorom sa nachádza, by podľa vedcov mohlo potenciálne zvýšiť hladinu svetových oceánov až o jeden a pol metra.

Začiatkom tohto roka vedci zistili, že súčasný vzostup morskej hladiny sa dá vysvetliť jedine rozpadom ľadovcov v Západnej Antarktíde. Od roku 1992 Antarktída stratila už 3 bilióny ton ľadu a táto rýchlosť stúpa.

Morlighem dúfa, že v budúcnosti bude Antarktídu možné skúmať ešte viac a nám sa rozšíria súčasné nedostatočné informácie. Ak totiž chceme vedieť, ako topiaci sa ľad v Antarktíde prispeje k zvýšeniu hladiny oceánov, spresnenie týchto výsledkov bude nevyhnutné, pretože počas klimatickej krízy skutočne potrebujeme vedieť, ako rýchlo bude hladina oceánu stúpať a čo ju môže ovplyvniť.