V tomto texte boli použité materiály SITA.

Umelá inteligencia sa opäť dostáva do centra vedeckej aj spoločenskej pozornosti. Najnovšie štúdie publikované vo významných časopisoch Science a Nature ukazujú, že politicky zamerané chatboty dokážu prekvapivo účinne ovplyvňovať názory voličov, a to už po krátkej interakcii. Hoci ide o experimentálne výsledky, ich dôsledky sú rozsiahle a dotýkajú sa jadra demokratických procesov v čase, keď sa generatívna AI rýchlo presadzuje.

Chatboty menia preferencie aj bez overených faktov

Výskumníci testovali populárne generatívne modely, vrátane OpenAI GPT-4o a čínskeho systému DeepSeek, ktoré úmyselne zapojili do politicky orientovaných konverzácií. Už niekoľkominútový dialóg dokázal ovplyvniť postoje účastníkov natoľko, že podpora u sympatizantov Donalda Trumpa sa presunula smerom k jeho demokratickej súperke Kamale Harris takmer o štyri body na 100-bodovej škále. A to všetko pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2024, kde bola spoločnosť už beztak polarizovaná.

Ešte výraznejší efekt sa ukázal v Kanade a Poľsku. V prieskumoch realizovaných v roku 2025 zaznamenali výskumníci až 10-bodové presuny medzi odporcami jednotlivých politických strán po tom, čo komunikovali s cielene presviedčajúcim chatbotom. Ide o hodnotu, ktorá môže v reálnych voľbách ovplyvniť volebné výsledky.

Ako vysvetľuje profesor Cornellovej univerzity a spoluautor štúdií David Rand, takéto posuny sú prekvapivo časté. „Keď sme sa pýtali, ako by ľudia volili, keby sa voľby konali v ten deň… zhruba každý desiaty respondent v Kanade a Poľsku zmenil názor,“ uviedol. „Približne každý 25. v USA urobil to isté,“ dodal však s dôležitým upozornením, že „zámery voliť nie sú to isté ako skutočné hlasy“ pri urnách.

Zdvorilosť a dôkazy ako hlavná taktika presviedčania

Zaujímavým zistením je, že chatboty v rámci experimentov presviedčali najmä prostredníctvom taktiky vysokej slušnosti a citovania dôkazov. Práve argumenty podložené údajmi boli podľa štúdií najpresvedčivejšie, bez ohľadu na to, či boli pravdivé. Tento detail je obzvlášť dôležitý, pretože ukazuje, že voličov oslovuje forma komunikácie, nie vždy jej faktická presnosť.

Tím výskumníkov preto testoval aj opačný scenár: chatboty, ktorým bolo explicitne nariadené neuvádzať fakty. Tie však presviedčali výrazne menej úspešne. Tento výsledok podľa Randa vyvracia etablovaný názor v politickej psychológii. „Takéto výsledky idú proti dominantnému naratívu v politickej psychológii, ktorý tvrdí, že „motivované uvažovanie“ núti ľudí ignorovať fakty, ktoré sú v rozpore s ich identitou alebo straníckymi záväzkami,“ povedal.

Bing / FonTech (úprava redakcie)

Nie všetky fakty boli skutočne fakty

Aj keď väčšina tvrdení generovaných AI bola podľa výskumníkov správna, v niektorých prípadoch sa objavili nepresnosti. A to najmä pri modeloch, ktoré obhajovali pravicových kandidátov. Rand k tomu dodáva, že „umelé inteligencie obhajujúce pravicových kandidátov uvádzali nepresnejšie tvrdenia“.

Výskumné tímy upozorňujú, že výsledky neznamenajú, že voliči sú ľahko manipulovateľní. Skôr poukazujú na to, aký silný môže byť psychologický vplyv dobre pripravených argumentov, najmä ak sú prezentované v zdvorilej, vecnej a autoritatívnej forme. V ére, keď generatívna AI dokáže v reálnom čase produkovať nekonečné množstvo personalizovaných textov, sa tak otvára urgentná debata o regulácii politickej komunikácie a transparentnosti AI nástrojov.

Štúdie tak potvrdzujú, že budúcnosť politického diskurzu bude ovplyvnená nielen tradičnými médiami a sociálnymi sieťami, ale aj algoritmami, ktoré dokážu presvedčivo viesť rozhovor.