V tomto texte boli použité materiály SITA.

Parlament schválil ďalšiu úpravu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Novela EIA, tentoraz vložená do legislatívy formou akéhosi „prílepku“ k zákonu o označeniach pôvodu výrobkov, mení pravidlá povoľovania projektov vo veterných akceleračných zónach. A hoci má podľa predkladateľa riešiť požiadavky Európskej komisie, spôsob jej prijatia aj samotný obsah už vyvolal vlnu kritiky.

Pozmeňujúci návrh predložil poslanec Michal Bartek. Podľa jeho slov ide o technickú úpravu, ktorá má zohľadniť záväzky vyplývajúce z Plánu obnovy a odolnosti. Novela upravuje postupy pri povoľovaní v tzv. veterných zónach a zároveň ruší niektoré povinnosti, ktoré boli v zákone len necelý mesiac, napríklad povinnosť získať stanovisko regulátora či prevádzkovateľa elektrickej siete.

Práve táto rýchla kadencia legislatívnych zmien je podľa klimatických organizácií dôkazom systémovej nestability. Klimatická koalícia už pri predchádzajúcej novele upozorňovala, že narýchlo prijaté úpravy môžu byť nefunkčné. Jej koordinátorka Dana Mareková dnes tvrdí, že sa obavy potvrdili. „Presne na toto sme ministra upozorňovali, keď predkladali novelu pred mesiacom. Varovali sme, že zmeny, ktoré presadil, sú nefunkčné a bude ich musieť rýchlo opravovať. Včerajšia novela je len dôkazom, že MŽP pracuje systémom pokus–omyl.“

Napätie v regiónoch a obavy o právnu stabilitu

Najväčší problém podľa odborníkov nepredstavuje samotný obsah, ale proces. Novela bola opäť predložená ako prílepok, teda bez odbornej diskusie a mimo riadne legislatívne pravidlá. Mareková upozorňuje, že takýto postup môže zvyšovať napätie aj v regiónoch, kde sa veterné parky plánujú a kde už dnes panujú obavy z nedostatočnej komunikácie zo strany štátu. „Veterná energia potrebuje predovšetkým pokoj, dialóg a dôveru, nie ďalšie improvizácie,“ uviedla.

Podľa nej pritom samosprávy vo viacerých regiónoch obnoviteľným zdrojom fandia. Krajské samosprávy v Trnavskom aj Nitrianskom kraji deklarujú podporu, no žiadajú stabilný a predvídateľný proces. „Ich postoj je jednoznačný: Nehovoríme nie vetru, ale hovoríme nie arogancii moci,“ pripomína Mareková  ich stanovisko.

Klimatická koalícia dlhodobo upozorňuje, že neustále legislatívne zásahy bez prípravy či verejného dialógu môžu prispieť k šíreniu nepravdivých informácií. Podľa organizácie je kľúčom systematický prístup, ktorý zahŕňa odborné mapovanie územia, stabilný právny rámec a skutočné zapojenie obyvateľov, vrátane možností spolupodieľať sa na projektoch aj finančne.

Freepik/Canva (Úprava redakcie)

Volanie po dialógu a stabilných pravidlách

Veterné elektrárne patria k technológiám, ktoré môžu výrazne pomôcť pri napĺňaní klimatických cieľov aj energetickej bezpečnosti. No podľa environmentalistov potrebujú najmä predvídateľné a transparentné prostredie. Mareková upozorňuje, že komunikácia ministerstva životného prostredia často deklaruje zapojenie verejnosti, no realita je podľa nej iná.

„Ľudia v obciach, kde sa takéto projekty plánujú, musia byť vypočutí,“ zdôraznila. Dodala, že deklarované zapojenie verejnosti zo strany ministra životného prostredia Tomáša Tarabu zostáva často len na úrovni verejných vyjadrení, zatiaľ čo legislatívna prax ide v opačnom smere.

Najnovšia novela tak opäť otvára otázku, či Slovensko smeruje k systémovému riešeniu rozvoja veternej energetiky, alebo či bude pri každej novele zákona reagovať na krátkodobé potreby a pripomienky.