V novembri 2004 vyšla na osobné počítače nenápadná hra, ktorá zmenila pohľad na žáner FPS azda u polovice vtedajších hráčov. Half-Life 2, ktorá sa nikdy nedočkala vytúženého pokračovania nadväzovala na úspechy jednotky a všetky jej prvky vyladila do dokonalosti, čo z nej do dnešného dňa robí jednu z najlepších hier vôbec.

Half-Life 2 pokrivila kritický pohľad hráčov v tom najlepšom zmysle slova, keďže svojim prístupom k akčnému žánru dokázala renovovať zabehnuté žánrové stereotypy a do bezmyšlienkovitého zabíjania nepriateľov vniesla prvky logiky.

Doteraz máme v mysliach zarytý hororový level Ravenholm plný zombíkov, v ktorom tvojou najlepšou zbraňou bola gravitačná pištoľ využívajúca prostredie a v tej dobe nadčasový fyzikálny model hry na maximum. Takýchto inteligentných prvkov priniesla už niekoľko jednotka, no dvojka svojim svetom, práve zmieňovanou gravitačnou pištoľou a balansovaním medzi akčnými scénami a hádankami vyladila poslanie jednotky do dokonalosti.

Ikonou hry je aj hlavný hrdina Gordon Freeman, ktorý samozrejme po vzore jednotky neprehovorí ani jedno jediné slovo za celú hru. Ak by sme mali porovnať hru s jej predchodcom, tak ide o steroidmi napumpovanú, vo všetkých smeroch väčšiu, prepracovanejšiu a v konečnom dôsledku zábavnejšiu jednotku. Valve pri vývoji druhého dielu chytilo opraty univerza pevnejšie do rúk, a tým dokázali vytvoriť napínavý príbeh, zasadený do neopozeraných lokalít, či už do európsky pôsobiaceho mesta Citadel, smradľavej stoky alebo vyššie spomínaného Ravenholmu.

Novinkou pridávajúcou do hry iný rozmer hrateľnosti boli dopravné prostriedky v podobe buginy alebo vznášadla. Tie slúžili na premiestňovanie medzi rôznymi levelmi, často za sprievodu vynikajúceho soundtracku, dotvárajúceho napínavú atmosféru naháňačiek pred vojakmi Combine alebo v horších prípadoch pred Stridermi.

Týmto oslím mostíkom sa dostávame k dvom kratším pokračovaniam v podobe Episode One a Episode Two. Práve v jednom z menovaných veľkú časť tráviš na svojej bugine v otvorenejšom svete, už tak zničeného univerza utekajúc pred Stridermi. Veľkým aktívom druhého Half-Life je rôznorodá hrateľnosť, prinášajúca aj po niekoľkých hodinách a dvoch doplnkoch stále iný uhol pohľadu na riešenie či už akčných alebo logiku žiadajúcich situácií.

Keď hra 16. novembra 2004 vyšla, nejeden z vás mal problém hru rozbehať na vyššie ako stredné detaily. Okrem prelomovej fyziky hra disponovala nádhernou grafikou a efektami, ktoré hry do tej doby nevyužívali. Za to hra ďakuje v tej dobe novému Source enginu, ktorý svojou stabilitou a optimalizáciou bol využívaný hneď niekoľkými ďalšími veľkými hrami.

Nenechaj si ujsť
10 vynikajúcich hier, ktoré vznikli na Slovensku

Je to už 15 rokov, kedy sme nemohli spustiť druhé Half-Life, kvôli pirátskej ochrane umožňujúcej hru spustiť až po online registrácii. Keďže v roku 2004 internet nebol až tak rozšírenou záležitosťou, mnohí aj napriek zakúpeniu originálnej kópie si hru crackli a takto obišli problém s internetovým pripojením.