sucho a peniaze
Unsplash

Takmer 95 % Európy zažilo v roku 2025 nadpriemerné teploty. Najnovšia správa European State of the Climate ukazuje, že kontinent sa otepľuje rýchlejšie než zvyšok sveta a dôsledky sú čoraz viditeľnejšie. Prejavujú sa od extrémnych horúčav cez sucho až po rekordné požiare a prehrievanie morí.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Európa sa podľa vedcov mení pred očami. Klimatická správa za rok 2025, ktorú pripravili služba Copernicus Climate Change Service, Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) a Svetová meteorologická organizácia (WMO), prináša zatiaľ jeden z najtvrdších obrazov o stave klímy na kontinente.

Autori upozorňujú, že zmeny už nie sú abstraktnou hrozbou budúcnosti. Prejavujú sa v bežnom živote, v poľnohospodárstve, energetike, dostupnosti vody aj v zdravotných rizikách pre obyvateľov.

Generálny riaditeľ ECMWF Florian Pappenberger uviedol, že Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom sveta a dopady sú už dnes vážne. Podľa neho takmer celý región zaznamenal nadpriemerné ročné teploty.

Mimoriadne zasiahnutý bol aj sever Európy. Nórsko, Švédsko a Fínsko zažili historicky najhoršiu vlnu horúčav v subarktickej oblasti. Trvala 21 dní a teploty presiahli 30 stupňov Celzia dokonca aj za polárnym kruhom.

Článok pokračuje pod videom ↓

Mizne prirodzená ochrana planéty

Správa upozorňuje, že najrýchlejšie sa menia práve chladné oblasti Európy – Arktída a Alpy. Ide pritom o regióny, kde sneh a ľad zohrávajú zásadnú úlohu pri odrážaní slnečného žiarenia späť do vesmíru. Ich úbytok preto otepľovanie ešte viac zrýchľuje.

Počet zimných dní s mrazom sa v Európe znižuje dlhodobo. Rok 2025 navyše priniesol rekordne nízky počet dní so silným chladovým stresom. Až 90 % územia kontinentu zaznamenalo menej takýchto dní, než je dlhodobý priemer.

európa horí, graf
ecmwf

Výrazne slabšia bola aj snehová pokrývka. V marci 2025 bola plocha pokrytá snehom približne o 31 % nižšia než zvyčajne, čo predstavuje tretí najnižší údaj od začiatku meraní v roku 1983.

Topili sa aj ľadovce. Island zaznamenal druhý najväčší úbytok hmoty ľadovcov v histórii meraní. Grónsky ľadový štít prišiel o 139 miliárd ton ľadu, čo samo o sebe prispelo k rastu globálnej hladiny morí o 0,4 milimetra.

Téma rýchleho otepľovania Európy odkrýva hlbšie súvislosti o tom, prečo je náš kontinent „v prvej línii“ klimatickej zmeny.

Prečo sme „hotspotom“ planéty?

To, že sa Európa otepľuje takmer dvakrát rýchlejšie než je globálny priemer, nie je náhoda, ale výsledok nešťastnej geografickej kombinácie. Na rozdiel od iných kontinentov má Európa obrovskú rozlohu pevniny v blízkosti Arktídy, ktorá prechádza dramatickou transformáciou.

Úbytok bieleho snehu a ľadu odkrýva tmavšie plochy oceánu a pôdy, ktoré namiesto odrážania slnečného žiarenia teplo pohlcujú. Tento proces, známy ako arktická amplifikácia, funguje ako obrovský radiátor na našom severnom okraji, ktorý následne „vykuruje“ zvyšok kontinentu a mení stabilné prúdenie vzduchu na nevyspytateľné extrémy.

Klimatická inflácia

Extrémne prejavy počasia v roku 2025 jasne ukázali, že klimatická zmena už dávno nie je len témou pre ekológov, ale stáva sa hlavným faktorom tzv. „klimatickej inflácie“. Suchá, ktoré zasiahli viac ako polovicu kontinentu, a rieky s rekordne nízkym prietokom priamo ohrozujú potravinovú bezpečnosť a stabilitu cien potravín.

Keď vyprahnutá pôda nedokáže vyprodukovať dostatok plodín a nízka hladina riek ochromuje riečnu dopravu či chladenie jadrových elektrární, účet za tieto zmeny zaplatí každý Európan vo forme vyšších cien v obchodoch a na faktúrach za energie. Adaptácia sa tak stáva ekonomickou nutnosťou, nie voľbou.

Nová realita „tepelného stresu“

Dáta o náraste dní s výrazným tepelným stresom signalizujú, že architektúra a infraštruktúra našich miest, navrhnutá pre mierne podnebné pásmo, naráža na svoje limity. Horúčavy nad 32 °C v kombinácii s vysokou vlhkosťou už nie sú len diskomfortom, ale vážnou zdravotnou hrozbou, ktorá mení dynamiku práce aj voľného času.

Budúcnosť európskych miest bude musieť spočívať v radikálnom prebudovaní na „špongiové mestá“ a investíciách do modro-zelenej infraštruktúry. Bez masívneho zalesňovania mestských častí a zadržiavania vody v krajine sa naše aglomerácie počas letných mesiacov stanú neobývateľnými tepelnými ostrovmi, kde technológie ako klimatizácia nebudú stačiť na udržanie bezpečného prostredia.

Horúčavy lámali rekordy

Leto 2025 bolo nadpriemerne teplé vo veľkej časti Európy a sprevádzalo ho viacero vĺn horúčav. Mimoriadne extrémny bol júl, keď kontinent zažil druhú najintenzívnejšiu zaznamenanú horúčavu. Trvala 25 dní – od 7. do 31. júla. V Turecku teplota prvýkrát vystúpila na 50 °C, stanica v meste Silopi namerala 50,5 °C. Cyprus zaznamenal nový júlový rekord v podobe 44,7 °C.

Nezvyčajné horúčavy zasiahli aj sever. V nórskom Frosta vystúpila teplota na 34,9 °C, čo je v blízkosti arktickej oblasti mimoriadne výnimočný jav.

Vedci zároveň sledujú takzvaný tepelný stres, teda kombináciu teploty, vlhkosti a ďalších faktorov, ktoré určujú, ako horúčavu cíti ľudské telo. Až 41 % Európy zažilo viac dní s výrazným tepelným stresom než zvyčajne. V južnom a východnom Španielsku pribudlo miestami až 50 dní navyše s pocitovou teplotou nad 32 °C.

iran sucho a cloud seeding
Gemini

More sa prehrieva, rieky vysychajú a požiare rastú

Rekordy padali aj na mori. Priemerná teplota morskej hladiny v európskom regióne bola najvyššia už štvrtý rok po sebe. Morské horúčavy zasiahli 86 % oblasti a viac než tretina územia čelila silným alebo extrémnym podmienkam.

Celé Stredozemné more zaznamenalo aspoň jeden deň silnej morskej vlny horúčav počas každého z posledných troch rokov. To má vážne dôsledky pre rybolov, ekosystémy aj turizmus.

Rok 2025 bol zároveň suchší než priemer vo veľkej časti Európy. Máj priniesol sucho na 53 % územia kontinentu. V 70 % riek bol ročný prietok pod normálom a pôdna vlhkosť patrila medzi tri najnižšie hodnoty od roku 1992.

Najvýraznejším symbolom roka sa stali požiare. V Európe zhorelo rekordných približne 1 034 000 hektárov územia. Najväčší podiel mali augustové požiare na Pyrenejskom polostrove. Emisie z požiarov boli najvyššie v histórii meraní, pričom samotné Španielsko tvorilo približne polovicu celkového objemu.

Správa tak potvrdzuje trend, ktorý bude čoraz citeľnejší aj v Európskej únii: klimatická zmena už nie je otázkou budúcich generácií. Stala sa realitou, na ktorú sa budú musieť štáty, mestá aj obyvatelia adaptovať oveľa rýchlejšie než doteraz.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP