Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Astronómovia sa vďaka zlepšujúcim sa observatóriám a teleskopom dívajú čoraz viac do minulosti a zdá sa, že sa dívajú na takmer absolútny zrod vesmíru. Ako totiž informuje SPACE, v extrémne vzdialenom objekte objavili stopy po niečom, čo nápadne pripomína prvé hviezdy nášho vesmíru.

Druhý najvzdialenejší kvazar

Vedci sa pustili do analýzy druhého najvzdialenejšieho kvazaru s názvom ULAS J1342+0928, ktorý objavili ešte v roku 2017 pomocou vesmírneho teleskopu WISE a pozemných observatórií v Čile. Tím zodpovedný za štúdiu sa zaoberal chemickým zložením mračien, ktoré tento kvazar obklopujú a prišli na niečo prekvapivé a zároveň dôležité pre celú astronómiu a výskum kozmu.

Okolie tohto kvazaru totiž obsahuje pozostatky párovo-nestabilnej supernovy. Jedná sa o špecifický typ supernovy, po ktorej neostáva žiadny extrémne ťažký objekt v podobe čiernej diery alebo neutrónovej hviezdy a všetok materiál je vystrelený do okolitého priestoru. Tieto zvyšky sa majú nachádzať okolo spomínaného kvazaru a naznačujú, že dosahovala pôvodná hviezda 300-násobok hmotnosti Slnka.

Len takáto hviezda totiž mohla, podľa astronómov, vytvoriť pomer horčíka a železa, ktorý pozorujú v okolí ULAS J1342+0928, píše Gizmodo. Od Slnka sa ale napriek tomu líšila, keďže v porovnaní s ním obsahovala až desaťnásobne viac železa než horčíka. V skorom vesmíre pritom panoval vodík s héliom a hviezdy bohaté na kovy sú v tejto dávnej ére pomerne vzácne.

Najvzdialenejší kvazar

Za najstarší a najvzdialenejší kvazar sa dnes považuje J0313–1806, ktorý pozostáva zo supermasívnej čiernej diery vzdialenej vyše 13 miliárd svetelných rokov pre svetlo. Existencia tejto čiernej diery spôsobila vedcom problémy, keďže tak obrovské štruktúry v takto skorom vesmírne podľa astronómov nemali existovať.

Menej než miliarda rokov

Táto hviezda, aj keď ju viac nedokážeme priamo pozorovať, je momentálne najlepším kandidátom na najstaršiu hviezdu, na akú ľudstvo narazilo. V extrémne vzdialených kútoch kozmu astronómovia objavujú veľké a masívne objekty, avšak pozorovať tak staré hviezdy je neuveriteľné náročné – sú totiž pomerne malé, nejasné a naše observatóriá na ne zatiaľ nestačia.

ESO/M. Kornmesser

„Vieme čo hľadať, našli sme cestičku. Ak sa toto stalo lokálne vo veľmi skorom vesmíre, čo by sa malo, tak môžeme očakávať, že pre to nájdeme dôkazy,“ vysvetľuje astronóm Timothy Beers a spoluautor štúdie, podľa ktorého majú šancu nájsť vo vzdialenom vesmíre viac dôležitých stôp po párovo-nestabilných supernovách, dodáva Phys.org.

Ak sa skutočne jedná o jednu z prvých hviezd, jej objav môže vedcom pomôcť lepšie vysvetliť vývoj hmoty v celom vesmíre a to, ako sa dostala tam, kde je dnes. Cieľom je momentálne nájsť ďalšie podobné stopy po starých supernovách a zistiť, či sa jednalo o bežný jav alebo vzácnosť.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú