Astronómovia objavili pomerne neďaleko od našej Slnečnej sústavy, vo vzdialenosti „len“ 330 svetelných rokov, zvláštny mrak o veľkosti hviezdy, ktorý obieha okolo ďalšej hviezdy. Ako sa navyše ukázalo, je pozostatkom masívnej zrážky dvoch exoplanét, ktoré sa ešte nestihli kompletne sformovať, informuje ScienceAlert.

Zistili kľúčové detaily o zrážke

Vedcom sa podarilo analyzovať infračervené žiarenie tohto mračna, vďaka čomu zistili množstvo dôležitých údajov a vlastností a zároveň pomocou získaných dát potvrdili, že sa skutočne jedná o pozostatok mohutnej kolízie dvoch exoplanét, vysvetľuje Arizonská univerzita v tlačovej správe.

„Po prvý raz sme dokázali zachytiť naraz infračervené žiarenie a hmlistosť, ktoré takýto prach vytvára, keď prechádza pred hviezdou,“ objasnil astronóm Everett Schlawin zo Stewardovho observatória Arizonskej univerzity.

Výskumný tím zhromaždil pri pozorovaní tohto hviezdneho systému až 126 setov dát a zistil, že mračno obieha hviezdu HD 166191, ktorá je veľmi mladá a má len 10 miliónov rokov, vo vzdialenosti 0,62 AU (astronomická jednotka, vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou). To je vzdialenosť, v ktorej sa očakáva práve formácia skalnatých planét, píšu vedci v novej štúdii pod vedením astronómky Kate Su.

Objasní procesy v našej sústave

Informácie o tomto procese môžu podľa odborníkov zásadne pomôcť v chápaní aj našej vlastnej Slnečnej sústavy, pričom vďaka získaniu dát hneď z niekoľkých prechodov mračna pred hviezdou dokázali astronómovia pozorovať aj jeho vývoj.

Medzi prvým a druhým prechodom sa mračno zásadne zmenilo, rozšírilo sa v smere a protismere orbity a stalo sa o niečo priehľadnejším, vďaka čomu nakoniec zakrylo priestor až trojnásobne väčší, než materská hviezda HD 166191. Dáta zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu ale naznačujú, že medzi Zemou a hviezdou prešla iba malá časť mračna a v skutočnosti je oveľa väčšie a to možno až 100-násobne väčšie, než hviezda okolo ktorej obieha.

Na vytvorenie tak obrovského mračna museli dosahovať planéty veľkosť od 400 do 600 km v priemere, pričom zrážka musela vytvoriť tak ohromné množstvo tepla, že sa časť materiálu okamžite odparila. Pri treťom prechode medzi Zemou a hviezdou sa už mrak na ten pôvodný takmer vôbec nepovedal a okolie hviezdy bolo celkovo zamorené prachom.

Podobne mohla v minulosti vyzerať aj Slnečná sústava po tom, čo sa Zem zrazila s malou planétkou a vytvorili tak Mesiac. Rozdiel je však ten, že zo spomínaných exoplanét neostalo zdanlivo nič.