Podľa najnovších zistení mohol život v našom solárnom systéme vzniknúť oveľa skôr, než sa sformovali planéty a Slnko. Naznačuje to novoobjavený vznik glycínu v podmienkach, aké panujú v medzihviezdnych mračnách, informuje ScienceFocus.

Laboratórny vesmír

Tím vedcov z laboratória astrofyziky v Nórsku vo svojom laboratóriu vytvoril mrak plynu, ktorý podmienkami simuloval medzihviezdne mračno. Obsahoval prachové častice pokryté tenkými vrstvami rôznych druhov ľadu a jeho teploty sa pohybovali v rozmedzí od -263 C° do -253 C°.

Piliere zrodu hviezd, vzdialené medzihviezdne mračno. Zdroj: NASA, ESA

V podmienkach temnej chémie, teda chemických reakcií bez vyžarovania energie, sa vedcom podarilo vytvoriť molekuly metylamínu, ktorý je predchodcom glycínu. Následne, za prítomnosti vodného ľadu, sa v plynnom mračne vytvoril aj samotný glycín. Ten je obzvlášť dôležitý, pretože je tou najjednoduchšou stabilnou aminokyselinou, píše Univerzita kráľovnej Márie v Londýne.

Nachádzame ho na mnohých miestach v živých organizmoch, dokonca slúži ako neuroprenášač v našej nervovej sústave. Glycín je teda jedným zo základných stavebných prvkov života a tento objav dokazuje, že život nemusel vzniknúť až na planéte.

Aký je pôvod života?

O pôvode života začali vedci špekulovať už pri odobratí vzoriek z kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko v roku 2006. V navrátených vzorkách vtedy objavili stopy glycínu, čo vážne podporilo teóriu o tom, že život mohol byť na povrch Zeme donesený niektorou z komét, ktoré na ňu dlhé milióny rokov dopadali. Detekcia glycínu na tejto kométe bola potvrdená aj v roku 2015, avšak tentoraz priamo pomocou spektrometra na sonde Rosetta, oznámil web Sci-News.

Prípravy vesmírneho plavidla Rosetta, 2002. Zdroj: ESA/A. Van Der Geest

Po sformovaní glycínu vo vesmírnom mračne sa z neho stáva predchodca iných, ešte zložitejších molekúl. Pomocou glycínu sa teda vo vesmíre môžu tvoriť ďalšie aminokyseliny ako alanín a serín. Vďaka tomu sú niektoré telesá, predovšetkým kométy obohatené o takéto biologicky aktívne zložky, následne dopravené na povrch planét, ako to bolo zrejme aj v prípade Zeme.

Kozmos plný bio-molekúl

Okrem glycínu však vedci vo vesmíre nachádzajú biologické molekuly pomerne často. Len nedávno napríklad objavili v atmosfére Titanu cyklopropenilidén, ktorý je veľmi podobný molekulám tvoriacim reťazce DNA. Najväčší z mesiacov Saturnu sa tak stal ešte zaujímavejším.

Pohľad na prstence Saturna, ktoré čiastočne prekrývajú mesiac Titan. Nad prstencami sa nachádza ďalší mesiac Epimetheus. Zdroj: NASA/JPL/Space Science Institute

Molekula potenciálne biologického pôvodu je tiež fosfán, ktorý bol detegovaný na Venuši. Tá svojimi podmienkami už neraz prekvapila a dodnes nie je vylúčené, že na jej povrchu sa nachádza život vo forme mikroorganizmov. Aj na Zemi totiž existujú baktérie, ktoré sú schopné prežiť v prostredí, ktoré je pre väčšinu živočíchov jedovaté.

Či však aj samotný glycín v medzihviezdnych mračnách niečo skutočne znamená, ostáva záhadou. Viac svetla do tejto problematiky môže vniesť len ďalší výskum zaoberajúci sa kozmickou chémiou, ktorý prebieha prakticky neustále.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda