Naša planéta má za sebou najkratší deň od začiatku takýchto meraní. Zaznamenali sme ho ešte 29. júna tohto roku, informuje portál EarthSky. Nejedná sa pritom o prvý rýchlostný rekord Zeme za poslednú dobu a pre astronómov predstavuje kompenzácie takejto časovej straty obrovskú výzvu, dodáva Astronomy.

Zdanlivo zanedbateľná zmena

29. jún tohto roku trval o 1,59 milisekundy kratšie než celých 24 hodín a to aj napriek tomu, že sa rýchlosť zemskej rotácie sa vo všeobecnosti spomaľuje. Vedci preto niekedy pridajú do našich kalendárov jednu takzvanú „skokovú“ sekundu – naposledy 31. decembra 2016. Prečo sa teda v posledných rokoch Zem točí znova rýchlejšie?

Príčina tohto fenoménu zatiaľ nie je definitívne určená, avšak vedci majú v rukách niekoľko potenciálnych riešení. Tie sú pripravení prezentovať na 19. každoročnom stretnutí Spoločenstva geovied Ázie a Oceánie.

NASA

Vo všeobecnosti naďalej platí, že Zem rotuje stále pomalšie a pomalšie, pričom každých 100 rokov pripočíta k jednej otáčke zopár milisekúnd. Zároveň ale platí, že táto rýchlosť kolíše a v niektorých prípadoch môže byť dokonca vyššia ako 24 hodín, i keď len na krátku dobu.

Vedci merajú dĺžku dní s extrémne vysokou presnosťou od 60-tych rokov minulého storočia, kedy uviedli do prevádzky atómové hodiny. Doteraz sa za najkratší deň považoval 19. júl roku 2020, ktorý bol o 1,47 milisekundy kratší ako 24 hodín.

Riešení je mnoho

Odborníci predpokladajú, že za týmto javom stoja procesy odohrávajúce sa vo vnútri Zeme, či už v nižších alebo vyšších vrstvách, prípadne oceánoch. Dodávajú, že sú potenciálnymi kandidátmi aj prílivy, odlivy a možno aj klimatické zmeny, ktoré vplyvom ľudskej aktivity neustále silnejú a majú neuveriteľné následky.

rommma/freepik

Výskum naďalej prebieha a predpovede dĺžok dní ostávajú vysoko problematickými. Jedným z možných riešení je podľa ScienceAlert Chandlerovo kolísanie, v rámci ktorého je možné spojiť skrátenie dňa s pohybom geografických pólov Zeme. Toto kolísanie bolo objavené ešte v 19. storočí a od roku 2000 začalo slabnúť, až kým medzi rokmi 2017 a 2020 nezmizlo úplne.

V bežnom živote sa zdajú takéto časové zlomky ako zanedbateľné, avšak v atómových hodinách zohrávajú dôležitú úlohu. Tie musia byť čo najpresnejšie, keďže pomáhajú koordinovať satelity, či už GPS alebo pozorovacie a meteorologické.

Ak bude zrýchľovanie rotácie ešte nejakú dobu pokračovať, existuje možnosť, že vedci uvedú vôbec prvú zápornú skokovú sekundu. Miesto pripočítania tak jednu sekundu odpočítajú. Záporná skoková sekunda ale môže spôsobiť problémy množstvu IT systémov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky