Globálne otepľovanie a neblahý vplyv ľudskej aktivity na klímu prináša ďalšie problémy. Vedci prišli na to, že sme zodpovední za stenčovanie našej stratosféry, informuje The Guardian. Môže to mať vplyv na GPS satelity a rádiovú komunikáciu.

Stratosféra je tenšia a naďalej sa zmenšuje

Podľa najnovšej štúdie sa vrstva našej atmosféry stenčila od roku 1980 o približne 400 metrov. Tam to však nekončí, pretože do roku 2080 sa má zmenšiť o ďalší jeden kilometer. Stratosféra siaha od výšky 20 km do 60 km a jej hranica je posúvaná napĺňaním troposféry emisiami látok, ktoré boli dlhé veky uložené v tuhom stave.

Keď tieto molekuly preniknú do stratosféry, okrem posunutia jej hranice ju aj ochladia, čím sa začína stenčovať. Podľa odborníkov ide o jasný signál, že na klímu neblaho vplývame v planetárnej mierke a atmosféru ovplyvňujeme minimálne do výšky 60 km.

Capella Space

V stratosfére sa pritom nachádza aj ozónová vrstva, ktorá chráni pozemský život pred nebezpečným ultrafialovým žiarením zo Slnka. Vedci si pôvodne mysleli, že za zmenšovania stratosféry môže strata ozónu, čo však vyvrátila práve najnovšia štúdia.

Ľudstvo zmenilo takmer celú planétu, zmeny sú nezvratné

Tieto zmeny môžu ovplyvniť trajektórie satelitov, životnosti jednotlivých obežných dráh, šírenie rádiových vĺn a dokonca aj GPS. Profesor Paul Williams sa vyjadril, že niektorí vedci začali volať hornú vrstvu atmosféry „ignorosféra“, pretože sa jej nevenuje dostatok pozornosti. Je podľa neho neuveriteľné, že aj o desiatky rokov neskôr ešte vždy objavujeme nové vplyvy klimatických zmien.

Len nedávno sme sa pritom dozvedeli, že ľudská aktivita má nezanedbateľný vplyv aj na morské prúdy, ktoré sa začali zásadne meniť. Tie silnejú až o 5% každou dekádou a je nutné tieto zmeny zakomponovať do našich výpočtov a predpovedí o dopadoch klimatických zmien. Podľa Williamsa je otázne, koľko takýchto neblahých zmien sme ešte dodnes neodhalili.

NASA / Goddard Space Flight Center's Scientific Visualization Studio

Klimatická katastrofa je dokonca podľa niektorých odborníkov nezvratná. Vyprodukované emisie a spôsobené zmeny by sme nevyvážili ani v prípade, že by sme pokryli všetku pevninu lesmi.

Ľudstvo preto musí prísť s oveľa sofistikovanejšími nápadmi, o čo sa snažia mnohí filantropi a miliardári. Jedným z nich je aj Elon Musk, ktorý sa rozhodol venovať 100 miliónov amerických dolárov na inovácie v oblasti odstraňovania CO₂ z atmosféry.