Pôvod vody na planéte Zem je dlhodobo zahalený rúškom tajomstva. Hoci presný pôvod vody zostáva záhadou, podľa súčasne akceptovaných teórií sa voda na našu planétu dostala prostredníctvom veľmi vzdialených ľadových komét a meteoritov.

Zvláštne izotopové zloženie

Občas sa však vyskytnú štúdie, ktoré s týmto zaužívanými modelmi nesúhlasia. Jednou z nich je aj nová štúdia publikovaná v žurnále Nature Astronomy, ktorá vyvracia všetky doterajšie úvahy o pôvodne vody na Zemi. Výsledky tohto výskumu totiž naznačujú, že voda sa na našu planétu dostala zo Slnka.

The Electrochemical Society

Presnejšie sa autori na základe svojho výskumu domnievajú, že voda sa mohla dostať na rodiacu sa planétu Zem vo forme malých prachových zŕn, ktoré vznikli interakciou slnečného vetra s rôznymi ďalšími telesami v slnečnej sústave. Na tému upozornil portál Space.

Ako píše TheConversation, k týmto pozoruhodným a rozhodne nečakaným záverom vedci dospeli na základe skúmania drobných fragmentov asteroidu, ktorý im ukázal, že „dážď protónov zo Slnka môže v celej Slnečnej sústave neustále produkovať vodu v horninách a prachu.“

Je zrejmé, že voda sa na planétu musela dostať prostredníctvom cudzích telies, avšak do dnešných dní sa s určitosťou nevie odkiaľ a ako. Podľa existujúcich teórií bola voda na Zem prinesená v posledných fázach formovania prostredníctvom asteroidov typu C, objasňuje profesor Phil Bland.

Voda z asteroidov však obsahuje špecifický pomer obyčajného vodíka k jeho ťažšiemu druhu, respektíve k jeho izotopu nazývanému deutérium („ťažký vodík“). Ak by teda všetka voda na Zemi pochádzala z asteroidov, mala by rovnaký špecifický pomer. Keďže tomu tak nie je, vo vesmíre sa musí nachádzať nejaký iný zdroj vody.

Polovica vody na Zemi pochádza zo Slnka

Zaujímavé je, že jediným známym objektom v Slnečnej sústave, ktorý má veľké množstvo vodíka s nižším pomerom deutéria, ktorým by bolo možné objasniť pomer vodíka a deutéria vo vode na Zemi, je samotné Slnko.

A. Angelich (NRAO/AUI/NSF)/ALMA (ESO/NAOJ/NRAO)

Inými slovami, väčšina komét a asteroidov obsahuje vodu s mierne vyšším pomerom deutéria k vodíku ako voda na Zemi, takže musí existovať ešte nejaký zdroj, ktorý tento pomer „zriedil“. Keďže slnečný vietor obsahuje veľa obyčajného vodíka, a len veľmi málo deutéria je pravdepodobným zdrojom vody na Zemi Slnko.

Táto možno trochu za vlasy pritiahnutá teória je postavená na pevných základoch, konkrétne na analýze vzoriek blízkozemského asteroidu s názvom Itokawa, ktorého vzorky zozbierala japonská sonda Hayabusa.

Kúsky fragmentov z týchto vzoriek vedci preskúmali pomocou relatívnej novej techniky známej ako atómová tomografia, ktorá im umožnila miniatúrne vzorky analyzovať až na atomárnej úrovni a zmerať početnosť a polohu jednotlivých atómov a molekúl.

Na prekvapenie všetkých, tieto vzorky neboli suché ako sa predpokladalo, ale obsahovali vrstvu bohatú na molekuly hydroxidu a čo je podstatnejšie, aj vodu. Najpravdepodobnejším zdrojov atómov vodíka potrebného na vytvorenie tejto vody je podľa zistení vedcov slnečný vietor, z ktorého ióny vodíka sa ukladali na povrchu prachových častíc.

Teóriu vedci následne otestovali v laboratóriu, na základe čoho sa domnievajú, že „slnečný vietor vytvoril vodu na povrchu drobných prachových zŕn a táto izotopovo ľahšia voda pravdepodobne predstavuje ďalší zdroj vody na Zemi,“ cituje Blanda portál Phys.

Z meraní sa tiež ukázalo, že meter kubický prachu z asteroidov môže potencionálne obsahovať až 20 litrov vody. Ukázalo sa tiež, že izotopovému zloženiu zemskej vody by dokonale zodpovedal pomer 50:50, čo znamená, že približne polovica vody na Zemi pochádza z asteroidov a druhá polovica pochádza z prachu bohatého na vodu.