Tentoraz sme mali veľké šťastie. Zem zasiahla silná slnečná erupcia

Naše monitorovacie zariadenie zaznamenali potenciálne nebezpečnú kozmickú udalosť. Slnečná erupcia zasiahla Zem a išlo o jednu z najsilnejších, podľa všetkého sme však mali dosť veľké šťastie, informuje portál SciTechDaily.

Dopadli sme dobre

Slnečná erupcia, ktorá nás v uplynulých dňoch zasiahla, sa radí do triedy X, teda tých najsilnejších. Konkrétne však šlo o X-1, čo je najslabšia z tejto úrovne. X-2 je následne dvojnásobne silná, ako X-1 a X-3 zase trojnásobne, vysvetľuje NASA.

Naša planéta je, našťastie, chránená nielen atmosférou, ale tiež svojim magnetickým poľom. O niečo horšie sú na tom však niektoré satelity, či už komunikačné alebo navigačné GPS družice, ktoré sú na takéto „útoky“ zo strany Slnka pomerne citlivé, píše Futurism.

Najsilnejšiu z týchto erupcií Slnko uvoľnilo 28. októbra a vrchol dosiahla o 17:37 nášho času. Slnečná aktivita spôsobila posilnenú polárnu žiaru, ktorú bolo v tomto prípade možno pozorovať aj v nižších zemepisných šírkach, očakávali ju aj na Slovensku.

Sú aj oveľa nebezpečnejšie

Solárna erupcia triedy X-1 je pomerne silná, avšak oproti obrom, ktoré ľudstvo detegovalo, je takmer zanedbateľná. Najsilnejšia, akú sme kedy zaznamenali, pochádza zo solárneho maxima v roku 2003, informuje NASA.

NASA/Goddard Space Flight Center

Solárna erupcia vtedy dosiahla silu X-23 a kvôli svojej sile preťažila senzory a meracie zariadenia, ktoré prestali fungovať. Je preto možné, že bola ešte o niečo silnejšia. Na Slnku sa pri týchto erupciách tvoria prstence, ktoré môžu v extrémnych prípadoch vyprodukovať rovnaké množstvo energie, ako miliarda vodíkových bômb.

Ako ďalej spomína NASA, solárna erupcia v roku 2006 spôsobila výron koronálnej hmoty, ktorý narušil signály GPS satelitov. Zem je na tom aj napriek tomu veľmi dobre v porovnaní s inými planétami, ktoré sú mimo našej Slnečnej sústave často pohltené svojou hviezdou.

ESA / Medialab

Poznáme ich pôvod?

NASA sa podarilo identifikovať solárnu erupciu, ktorá dostala prezývku „Rosette Stone Eruption“. Ide totiž o vesmírny ekvivalent Rosettskej dosky, ktorá v minulosti zohrala kľúčovú úlohu v dešifrovaní egyptského hieroglyfického písma – bola totiž napísaná v troch rôznych jazykoch, rovnako ako spomínaná erupcia spája tri druhy týchto udalostí.

Keďže Slnko má na našu planétu ten najväčší vplyv, aktívne ho pozorujeme nielen pozemským vybavením, ale tiež množstvom vesmírnych sond. V poslednej dobe sa najčastejšie spomína Parker Solar Probe, ktorá sa dostala doteraz najbližšie k Slnku a prekonala aj rekord najrýchlejšieho ľuďmi vyrobeného objektu.

University of Michigan

Slnko študuje aj sonda Solar Orbiter (SolO), ktorá je v kozme len necelé dva roky a vedcov prekvapila aj tým, že náhodou preletela chvostom kométy. Tá sa rozpadla skôr, než sme ju mohli zo Zeme pozorovať a SolO nám tak zaistila aspoň malé množstvo dát.

Čítajte viac z kategórie: Novinky