Vesmírne agentúry sa snažia zachrániť svoje satelity, ktoré začína čoraz viac ohrozovať svojou aktivitou Slnko. Hrozí ich pád a zhorenie v atmosfére, podľa vedcov sa má situácia v najbližšej dobe len zhoršovať, informuje Futurism. Niektoré firmy už prišli takýmto spôsobom o desiatky drahých družíc.

Ako sa potápajú satelity

Satelity Európskej vesmírnej agentúry (ESA) nachádzajúce sa na nízkej obežnej dráhe Zeme vo výške do 500 km začali klesať až takmer 10-násobne rýchlejšie, než zvyčajne. ESA musela preto zvýšiť ich orbity, ktoré začali degradovať miesto 2,5 km ročne až o 20 km za rok, píše portál SPACE.

Za tak silnú orbitálnu degradáciu môže Slnko, ktorého aktivita je na vzostupe a spôsobuje nielen častejšie, ale aj silnejšie solárne a geomagnetické búrky. Tie spôsobujú zvýšenie hustoty horných vrstiev atmosféry a čím nižšie sa satelity nachádzajú, tým drsnejší je pre nich tento jav.

Na nízkych orbitách je úplne bežné, že musia družice používať vlastný pohon na korekciu a udržanie orbity, ktorá kvôli veľmi riedkej atmosfére v týchto výškach postupne degraduje.

Podobné manévre podstupuje aj Medzinárodná vesmírna stanica či satelity konštelácie Starlink firmy SpaceX, ktorá len nedávno prišla o 40 takýchto družíc tesne po tom, čo ich vyniesla na orbitu – nestihli sa totiž dostať pomocou vlastného pohon na finálnu obežnú dráhu.

Pomáha čistič vesmír

Kým väčšina satelitov sa dokáže na orbite udržať, úplne inak je to s vesmírnym odpadom. Okolo Zeme kolujú milióny úlomkov – niektoré z nich sú len drobné čiastočky s veľkosťou pár milimetrov, iné sú tvorené kusmi rakiet, starých družíc či kozmických lodí.

Zvýšená slnečná aktivita pomáha vesmír od takéhoto odpadu čistiť, i keď primárne len nízke obežné dráhy Zeme. Tie sú ale najviac zamorené a takáto očista sa im zíde. Vesmírne agentúry ani súkromné spoločnosti v rukách doteraz nemajú efektívny a finančne únosný spôsob na odstraňovanie vesmírneho odpadu, takže najlepšou zbraňou ostáva naďalej prevencia.

Takouto prevenciou je predovšetkým vytváranie takých družíc, kozmických lodí, vesmírnych staníc a rakiet, ktoré pri svojej ceste vesmírom odhadzujú čo najmenej odpadu a po doslúžení dokážu klesnúť naspäť do atmosféry, kde zhoria.

To ale nie je vždy možné, keďže môžu takéto zariadenia zlyhať – v takom prípade sú vydané napospas orbitálnej degradácii, ktorá môže trvať pri vyšších obežných dráhach aj milióny rokov.