Tohtoročná erupcia sopky Tonga bola skutočne ojedinelá a, ako informuje Science Alert, dokazujú to aj neustále nachádzané následky, ktoré tento fenomén spôsobil. Jedným z nich je aj 45 miliónov metrických ton vodnej pary, ktoré erupcia vyniesla do atmosféry. Hrozí, že budú otepľovať Zem ešte niekoľko mesiacov.

Zvýšenie vľhosti nesmieme zanedbať

Situácia s globálnym otepľovaním spôsobeným prevažne ľudskou činnosťou je kritická a zdá sa, že Zem nemá vôbec v pláne nám v boji proti drastickým klimatickým zmenám pomôcť. Ako totiž naznačujú merania a nové simulácie, uvoľnené milióny ton vodnej pary spôsobia zvýšenie vlhkosti stratosféry nad celou zemeguľou až o 5 %, vysvetľuje Live Science.

Zvýšená vlhkosť môže podľa vedcov spustiť cyklus stratosférického ochladzovania a otepľovania zemského povrchu, pričom tento jav potrvá aj niekoľko ďalších mesiacov. Ako spomína NOAA, erupcia dosiahla výšku až 20 km a mračno dosiahlo v priemere šírku 260 km. Väčšinou sa však pri vulkanickej aktivite stáva čosi úplne iné a namiesto otepľovania dochádza k ochladzovaniu planéty.

Do vysokých vrstiev atmosféry sa totiž môže práve takýmito dostať erupciami veľké množstvo oxidu siričitého. Ten je schopný filtrovať slnečnú radiáciu. Okrem neho vystúpi do výšky aj prach, ktorý blokuje časť slnečných lúčov. Výsledkom kombinácie týchto faktorov je ochladenie povrchu.

Výbuch Tongy nebol vôbec štandardný

Tonga síce vypľula do atmosféry približne 440 000 ton oxidu siričitého, avšak v porovnaní s inými erupciami je to len malé množstvo. Napríklad výbuch sopky Pinatubo v roku 1991 vystrelil do ovzdušia až 15 miliónov tejto látky, dodáva NASA. Tonga miesto toho dostala do výšky obrovské množstvo spomínanej vodnej pary.

Kým erupcia Pinatubo spôsobila dočasné celosvetové ochladenie v priemere o 0,8 °C, potenciálne oteplenie planéty v prípade výnimočnej erupcie sopky Tonga zatiaľ známe nie je. Kvôli veľkému množstvu premenných je navyše prakticky nemožné túto hodnotu s presnosťou odhadnúť napríklad pomocou simulácií, ktoré sú v meteorológii používané bežne.

Keďže sa jedná o vodnú paru a nie o prach, postupné vyčistenie stratosféry potrvá o niečo dlhšie. Vedci zároveň predpokladajú, že takéto množstvo vodnej pary môže v stratosfére spôsobiť aj narušenie cyklov zodpovedných za reguláciu ozónu. Ako vysvetľujú vedci v štúdii zverejnenej v žurnále Science, jedná sa o jedinečnú erupciu, ktorá si vyžaduje dodatočný výskum, aby mohol byť presne určený jej vplyv na globálnu klímu.