Na leteckej výstave v Changchune sa Čína prvýkrát verejne pochválila s netradičným projektom. Išlo o bezpilotnú verziu stíhacieho lietadla J-6. Tento stroj má korene ešte v ére studenej vojny, no Peking mu vdýchol nový život prostredníctvom konverzie na dron. Pre širokú verejnosť je to mimoriadne vzácna príležitosť vidieť, ako sa niekdajší základ vzdušných síl dostáva do úplne inej roly.

„Toto lietadlo je upravené na základe stíhača J-6, pričom boli odstránené kanónové zbraňové systémy, prídavné palivové nádrže a katapultovacie sedadlá. Dostal však automatický systém riadenia letu a autopilota, pridané zavesníky na krídla a navigačný systém na sledovanie terénu,“ uvádzajú čínske zdroje.

V takejto podobe už lietadlo absolvovalo svoj prvý bezpilotný let v roku 1995. Odvtedy našlo využitie ako cieľ pri výcviku, ale aj ako platforma simulujúca nepriateľskú hrozbu. O tejto veľkolepej „prerábke“ informoval portál Defence Blog.

Od stíhačky MiG-19 až po moderný bezpilotný cieľ

J-6 je čínska licenčná verzia sovietskeho MiGu-19 a po dlhé desaťročia tvoril chrbtovú kosť letectva Ľudovej oslobodzovacej armády. V bojovej službe bol postupne vyradený, no Čína disponuje obrovským skladom týchto stále letuschopných strojov.

Ich premenu na drony možno vnímať ako pragmatické riešenie. Na jednej strane poskytujú realistický tréning pre posádky protivzdušnej obrany, na druhej môžu v prípade konfliktu poslúžiť ako lacné návnady schopné zahltiť nepriateľské radary a systémy PVO.

Podľa detailov z výstavy je J-6 schopný operovať ako útočný bezpilotný stroj, ale aj ako cvičný cieľ. Slúži na nácvik pilotov stíhačiek aj pozemných jednotiek obsluhujúcich delostrelectvo protivzdušnej obrany, raketové systémy s radarovým navádzaním či sledovacie senzory. V praxi tak predstavuje všestrannú platformu, ktorá spája výcvikové a taktické využitie.

Aj keď Čína paralelne vyvíja vysoko pokročilé drony, medzi nimi aj stealth stroje GJ-11 alebo prieskumný WZ-8, zaradenie upravených J-6 do služby naznačuje, že Peking stavia na vrstvenú stratégiu budúcich operácií. Moderné technológie tak dopĺňajú staršie, no stále použiteľné platformy, ktoré môžu mať v masovom nasadení svoj význam.

Weibo

Nie sú prví

Prístup nie je prelomový len pre Čínu. Americké letectvo už roky používa drony QF-16 a QF-4, ktoré sú takisto prestavanými stíhačkami. Slúžia najmä ako cvičné ciele, aby testovali zbrane a pripravovali operátorov na reálne situácie. V prípade čínskeho projektu je však zaujímavé, že jeho ambície môžu presahovať výcvikové scenáre.

Prítomnosť J-6 v bezpilotnej podobe na leteckej výstave preto vyvolala špekulácie, že Čína testuje taktiku masového nasadenia dronov. Takáto stratégia by mohla v prípade konfliktu zohrávať kľúčovú úlohu pri snahe zahltiť protivníka množstvom cieľov a vytvoriť priestor pre moderné bojové stroje s vyššou pridanou hodnotou.

Čítajte viac z kategórie: Novinky