Astronómom sa podarilo zaznamenať nevídané vesmírne divadlo, tentoraz za ním stojí Webbov teleskop, ktorý nie je v kozme ešte ani rok. Ako informuje portál Phys.org, nový objav môže pripomínať aktivitu mimozemskej stavby, avšak skutočnosť je rovnako úchvatná, pretože sa jedná o nesmierne vzácny druh hviezdy.

Zmiatla aj astronómov

Nová hviezda dostala označenie WR140, pričom tento názov naznačuje, že sa jedná o Wolf-Rayetovu hviezdu, ktorá sa v tomto prípade nachádza len približne 5 600 svetelných rokov od Zeme. Nachádza sa teda v našej galaxii a vedci dodnes identifikovali len hŕstku hviezd v tejto kategórii. Táto je navyše ešte zaujímavejšia, než iné, vysvetľujú vedci v štúdii zverejnenej v žurnále Nature.

Jej snímka totiž zachytáva množstvo jasných prstencov v jej okolí, ktoré sú rozdelené pravidelnými medzerami a majú nepravidelný tvar. Po tomto objave internet veľmi rýchlo zaplnili teórie o pôvode týchto prstencov, pričom niektorí navrhovali ako potenciálne riešenie aj štruktúry vybudované mimozemskými civilizáciami.

Amanda Smith/IoA/University of Cambridge

Tím vedcov z University of Sydney však túto hviezdu študuje už asi dve desaťročia a vie, o čo sa v skutočnosti jedná. Radiačné pole okolo tejto hviezdy je tak silné, že odráža okolitý prach a solárny vietor rýchlosťou tisícok kilometrov za sekundu, teda asi 1 % rýchlosti svetla. Solárny vietor hviezd ako je WR140 je navyše veľmi odlišný od solárneho vetra klasických hviezd, ako je napríklad naše Slnko.

Vývoj rakety Starship spoločnosťou SpaceX

GALÉRIA+ 12

Obsahuje aj ťažšie prvky

WR140 sa nachádza v binárnom systéme, kde obieha okolo ďalšej hviezdy. Na rozdiel od iných hviezd tohto typu z nej ale nevychádza prach do všetkých smerov, no tvorí sa len na mieste, kde sa stretáva solárny vietor oboch týchto hviezd, píše The Conversation. Keďže okolo seba tieto hviezdy navzájom obiehajú, pohybuje sa aj zdroj tohto prachového chvosta a postupne tak tvorí gigantickú špirálu.

Obsah solárneho vetra takýchto hviezd je o niečo zaujímavejší, než pri klasických hviezdach a obsahuje napríklad aj ťažšie prvky, ako je uhlík. Vedci vložili získané dáta do trojrozmerného počítačového modulu a podarilo sa im tak identifikovať zdroj tohto prúdu častíc, ktorý takmer dokonale súhlasí s tým, čo pozorovali pomocou teleskopov a rôznych observatórií.

Počítačový model však mal predsa len jeden nedostatok, keďže tesne vedľa hviezdy sa prach zdanlivo nenachádzal tam, kde by sa v skutočnosti mal. Keď sa experti pozreli na tento nedostatok bližšie, objavili fenomén, ktorý dodnes nebol vizuálne zachytený.

Častice svetla fotóny totiž nesú aj extrémne malú hybnosť, ktorá však dokáže zásadne ovplyvňovať aj pomerne ťažké objekty. Zachytiť tento proces priamo je ale nesmierne náročné, zároveň je to príčinou, prečo počítačový model úplne nesedel. Odchádzajúci prach bol totiž urýchľovaný aj takouto radiáciou.